Protikorupčná politika SR
Dňa 12. decembra 2018 vláda SR uznesením číslo 585/2018 schválila Protikorupčnú politiku Slovenskej republiky na roky 2019 - 2023.
Koncepcia protikorupčnej politiky SR na roky 2019 - 2023 vychádza z tézy, že účinné predchádzanie korupcii („protikorupčná prevencia“) je omnoho lacnejšie, než samotný proces riešenia prípadov, keď korupcia už vznikne (t. j. „skutok sa stal“) či represie.
Uvedený materiál komplexne upravuje protikorupčnú politiku SR na ďalšie obdobie a zdokonaľuje systém protikorupčnej prevencie. Ambíciou je nahradiť formalistický, resp. úradnícky, prístup k zápasu s korupciou prístupom, ktorý kladie dôraz na dosiahnutú účinnosť protikorupčných opatrení, ktorú budú občania registrovať. To znamená, že nestačí vypracovať, prijať či schváliť príslušný predpis, dokument či protikorupčné opatrenie, ale sústrediť sa treba predovšetkým na preukázateľnosť účinkov protikorupčných opatrení.
Na tento účel bude na každom ministerstve do konca februára 2019 zriadená pozícia protikorupčného koordinátora. Tento koordinátor bude v spolupráci s ostatnými zamestnancami koordinovať protikorupčné aktivity rezortu vrátane nového modelu riadenia korupčných rizík, ktorý bude tvoriť podklad pre vypracovanie protikorupčných programov. Bude sa používať v celej štátnej správe. Tento model bude založený na IT platforme, ktorá poskytne respondentom anonymitu a možnosť ľahko odpovedať na predložené otázky. Koordinátorom ušetrí veľa času pri spracovaní získaných údajov a riadiacim pracovníkom umožní pohotovo a rýchlo reagovať na korupčné riziká. Metodické odporúčanie k riadeniu korupčných rizík nájdete tu.
Na podporu protikorupčnej politiky sa vytvorí expertná pracovná skupina – Rada koordinátorov protikorupčnej prevencie. Jej úlohou je zaručiť konzistentnosť uskutočňovania protikorupčnej politiky vlády, vzájomnú prepojenosť a súdržnosť rezortných protikorupčných politík. Táto pracovná skupina by mala vytvárať platformu pre rezortných protikorupčných koordinátorov, podporovať činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v oblasti protikorupčnej prevencie a boja proti korupcii. Členovia tejto pracovnej skupiny budú okrem iného navrhovať riešenia na odstránenie systémových zlyhaní súvisiacich s korupciou. Rada bude zložená z protikorupčných koordinátorov jednotlivých rezortov.
Na túto protikorupčnú politiku bude nadväzovať národný protikorupčný program, ktorý úrad vlády predloží v spolupráci s ministerstvom vnútra do konca júna 2019 a jednotlivé ministerstvá do konca augusta 2019. V záujme zvýšenia transparentnosti sa zvýrazňuje adresná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev nielen za vypracovanie, ale aj za úspešnú realizáciu svojho vlastného protikorupčného programu. Rezorty zverejnia svoje vlastné protikorupčné programy aj s opatreniami na svojich webových sídlach a každý rok aj vyhodnotenie ich vykonávania. Dôraz sa pritom kladie na dosiahnuté a preukázateľné účinky realizácie. Tieto účinky by sa mali prejaviť nielen v zúžení priestoru na korupciu alebo v počte odhalených prípadov korupcie, ale najmä a predovšetkým vo zvýšenej dôvere občanov v štátne orgány, lepšej kvalite legislatívneho a právneho prostredia a podmienok na podnikanie.
Koncepcia protikorupčnej politiky SR na roky 2019 - 2023 vychádza z tézy, že účinné predchádzanie korupcii („protikorupčná prevencia“) je omnoho lacnejšie, než samotný proces riešenia prípadov, keď korupcia už vznikne (t. j. „skutok sa stal“) či represie.
Uvedený materiál komplexne upravuje protikorupčnú politiku SR na ďalšie obdobie a zdokonaľuje systém protikorupčnej prevencie. Ambíciou je nahradiť formalistický, resp. úradnícky, prístup k zápasu s korupciou prístupom, ktorý kladie dôraz na dosiahnutú účinnosť protikorupčných opatrení, ktorú budú občania registrovať. To znamená, že nestačí vypracovať, prijať či schváliť príslušný predpis, dokument či protikorupčné opatrenie, ale sústrediť sa treba predovšetkým na preukázateľnosť účinkov protikorupčných opatrení.
Na tento účel bude na každom ministerstve do konca februára 2019 zriadená pozícia protikorupčného koordinátora. Tento koordinátor bude v spolupráci s ostatnými zamestnancami koordinovať protikorupčné aktivity rezortu vrátane nového modelu riadenia korupčných rizík, ktorý bude tvoriť podklad pre vypracovanie protikorupčných programov. Bude sa používať v celej štátnej správe. Tento model bude založený na IT platforme, ktorá poskytne respondentom anonymitu a možnosť ľahko odpovedať na predložené otázky. Koordinátorom ušetrí veľa času pri spracovaní získaných údajov a riadiacim pracovníkom umožní pohotovo a rýchlo reagovať na korupčné riziká. Metodické odporúčanie k riadeniu korupčných rizík nájdete tu.
Na podporu protikorupčnej politiky sa vytvorí expertná pracovná skupina – Rada koordinátorov protikorupčnej prevencie. Jej úlohou je zaručiť konzistentnosť uskutočňovania protikorupčnej politiky vlády, vzájomnú prepojenosť a súdržnosť rezortných protikorupčných politík. Táto pracovná skupina by mala vytvárať platformu pre rezortných protikorupčných koordinátorov, podporovať činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v oblasti protikorupčnej prevencie a boja proti korupcii. Členovia tejto pracovnej skupiny budú okrem iného navrhovať riešenia na odstránenie systémových zlyhaní súvisiacich s korupciou. Rada bude zložená z protikorupčných koordinátorov jednotlivých rezortov.
Na túto protikorupčnú politiku bude nadväzovať národný protikorupčný program, ktorý úrad vlády predloží v spolupráci s ministerstvom vnútra do konca júna 2019 a jednotlivé ministerstvá do konca augusta 2019. V záujme zvýšenia transparentnosti sa zvýrazňuje adresná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev nielen za vypracovanie, ale aj za úspešnú realizáciu svojho vlastného protikorupčného programu. Rezorty zverejnia svoje vlastné protikorupčné programy aj s opatreniami na svojich webových sídlach a každý rok aj vyhodnotenie ich vykonávania. Dôraz sa pritom kladie na dosiahnuté a preukázateľné účinky realizácie. Tieto účinky by sa mali prejaviť nielen v zúžení priestoru na korupciu alebo v počte odhalených prípadov korupcie, ale najmä a predovšetkým vo zvýšenej dôvere občanov v štátne orgány, lepšej kvalite legislatívneho a právneho prostredia a podmienok na podnikanie.
