Knižnica
Príručka verejnej integrity OECD
Korupcia škodí nám všetkým. Vedie k chybným politickým rozhodnutiam, plytvá verejnými prostriedkami a podkopáva dôveru v schopnosť vlád slúžiť verejnému záujmu. Strategická a udržateľná reakcia na korupciu musí byť verejná integrita. Za verejnú integritu sú v prvom rade zodpovedné vlády. Aktivity v oblasti verejnej integrity však musia prekročiť všetky hranice - integrita nie je len záujmom národnej vlády, musí tiež prenikať až do obcí, až k občanom. Tieto aktivity musia ísť až za hranice vládnych inštitúcií a zapojiť súkromné spoločnosti, organizácie občianskej spoločnosti aj občanov.Ďalšie posilnenie právneho štátu v Európskej únii, súčasný stav a možné nasledujúce kroky - Rule of Law
Cieľom oznámenia Európskej komisie (EK) z apríla 2019 je obohatiť diskusiu o ďalšom posilňovaní právneho štátu v rámci Európskej Únie (EÚ) a podnietiť všetky zainteresované strany k úvahám a postrehom na túto tému. Právny štát je jednou zo základných hodnôt EÚ, ako aj výrazom našej spoločnej identity a spoločných ústavných tradícií. Samotná EÚ je založená na zásade právneho štátu a každé jej opatrenie vychádza zo zmlúv, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky členské štáty.
Právny štát zahŕňa okrem iného zásady, ako sú zákonnosť implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický postup prijímania zákonov; právna istota; zákaz svojvôle výkonnej moci; účinná súdna ochrana nezávislými a nestrannými súdmi, účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv; deľba moci a rovnosť pred zákonom.
EÚ pracuje na viacerých nástrojoch, ktoré majú pomôcť pri presadzovaní právneho štátu. V oznámení je priblížený súbor nástrojov na podporu právneho štátu v súčasnosti, širšia diskusia o právnom štáte ako aj posúdenie doterajších skúseností a možné smery budúceho vývoja.
Posilnenie právneho štátu v Európskej únii, koncepcia pre prijatie opatrení - Rule of Law
V oznámení Európskej komisie (EK) z júla 2019 je predložená koncepcia pre prijatie opatrení na posilnenie právneho štátu v Európskej Únii (EÚ), uvádzajú sa konkrétne opatrenia v krátkodobom a strednodobom horizonte. Niektoré opatrenia možno uviesť do praxe okamžite. Iné sa budú musieť ďalej rozpracovať ako kľúčová pracovná oblasť pre prichádzajúcu Komisiu, Európsky parlament a Radu. Posilnenie právneho štátu v EÚ je a musí zostať pre všetkých kľúčovým cieľom. Od aprílového oznámenia EK sa diskusia o právnom štáte zintenzívnila. Zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania zásady právneho štátu ako spoločnej hodnoty spočíva na každom členskom štáte. Komisia vyhodnotila doterajšie skúsenosti a identifikovala spôsoby na posilnenie tohto súboru nástrojov, ktoré spočívajú v troch pilieroch: podpora kultúry právneho štátu; prevencia toho, aby problémy v oblasti právneho štátu nevznikali a neprehlbovali sa; a spôsob, ako čo najlepšie zaistiť účinnú spoločnú reakciu, ak sa zistí závažný problém.
Odporúčania OECD k verejnej integrite
Občania dnes uvádzajú korupciu ako najvážnejší problém, ktorý spôsobuje väčšie obavy než globalizácia alebo migrácia. Korupcia spôsobuje drancovanie verejných zdrojov, zväčšuje hospodárske a spoločenské nerovnosti, zapríčiňuje pretrvávanie chudoby, ohrozuje príležitosť na rovnú účasť v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote, zvyšuje nespokojnosť a politickú polarizáciu a znižuje dôveru v inštitúcie.
Strategickou odpoveďou na korupciu je verejná integrita. Odporúčania OECD v oblasti verejnej integrity poskytujú tvorcom politík víziu v oblasti verejnej integrity, kde sa ťažisko presúva od politík smerom k systému, sústreďuje sa na správanie, zohľadňuje riziká a kladie dôraz na zveľaďovanie kultúry integrity v celej spoločnosti.
OECD v uvedených odporúčaniach navrhuje:
2. jasne sformulovať inštitucionálne zodpovednosti v celom verejnom sektore s cieľom posilniť účinnosť systému verejnej integrity;
4. stanoviť vysoké štandardy správania pre verejných činiteľov;
5. v partnerstve so súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou a jednotlivcami rozvíjať kultúru verejnej integrity v celej spoločnosti;
6. investovať do schopnosti viesť v oblasti integrity a preukazovať tak záväzok verejného sektora zachovávať integritu;
7. podporovať vytváranie profesionálneho verejného sektora, ktorý je založený na osobnostnom a profesionálnom prínose a oddaný hodnotám služby verejnosti a dobrej správy verejných vecí;
8. poskytovať verejným činiteľom dostatok informácií, praktickú odbornú prípravu, usmerňovanie a včasné poradenstvo, pokiaľ ide o uplatňovanie štandardov verejnej integrity na pracovisku;
9. podporovať vo verejnom sektore otvorenú organizačnú kultúru, ktorá umožňuje vnímavo reagovať na obavy o integritu;
10. na zabezpečenie ochrany integrity v organizáciách verejného sektora uplatňovať vnútorný rámec kontroly a riadenia rizík;
11. zaviesť mechanizmy presadzovania, ktoré umožňujú náležite reagovať na všetky podozrenia z porušení štandardov verejnej integrity zo strany verejných činiteľov;
12.posilniť úlohu vonkajšieho dohľadu a kontroly v rámci systému verejnej integrity;
13. na podporu vyvoditeľnej zodpovednosti a verejného záujmu podnecovať do transparentnosti a do aktívnej účasti zainteresovaných strán vo všetkých štádiách politického cyklu.
Usmernenia OECD pre zodpovedné dodávateľské reťazce minerálov z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí
OECD Due Diligence Guidance for Responsible Supply Chains of Minerals from Conflict-Affected and High-Risk Areas
Obchod a investície do nerastných surovín majú veľký potenciál na vytváranie príjmov, rast a prosperitu, ako aj zabezpečenie živobytia a podporu miestneho rozvoja. Veľká časť týchto zdrojov sa však nachádza v oblastiach postihnutých konfliktom a vysokorizikových oblastiach. V týchto oblastiach je sektor ťažby nerastných surovín podstatný a môže priamo alebo nepriamo prispieť k ozbrojeným konfliktom, hrubému porušovaniu ľudských práv a brzdeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Usmernenia OECD pre hĺbkovú analýzu dôveryhodnosti zodpovedných dodávateľských reťazcov minerálov z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí poskytujú podrobné odporúčania schválené vládami pre globálne zodpovedné dodávateľské reťazce všetkých nerastov. Cieľom je, aby spoločnosti dodržiavali ľudské práva a vyhli sa prispievaniu ku konfliktom vyplývajúcich z ich rozhodnutí a postupov v oblasti nákupu minerálov alebo kovov. Usmernenia pre hĺbkovú analýzu dôveryhodnosti pre sektor minerálov môže použiť akákoľvek spoločnosť, ktorá potenciálne získava minerály alebo kovy z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí, a ktorá má za cieľ udržiavať transparentné dodávateľské reťazce bez konfliktov a trvalo udržateľné zapojenie spoločnosti v sektore nerastov.
Usmernenia OECD pre zapojenie zainteresovaných účastníkov v ťažobnom priemysle
OECD Due Diligence Guidance for Meaningful Stakeholder Engagement in the Extractive Sector
Táto publikácia OECD poskytuje praktické usmernenie pre podniky v ťažobnom priemysle (pri ťažbe minerálov, ropy a plynu) s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa zaangažovania jednotlivých účastníkov. Usmernenia sú súčasťou Deklarácie OECD o medzinárodnom investovaní a nadnárodných spoločnostiach, pričom ide o najrozsiahlejší súhrn odporúčaní v oblasti zodpovedného konania v podnikaní (Responsible Business Conduct). Spoločnosti podnikajúce v oblasti ťažby plynu, ropy a minerálov majú potenciál generovať zisky, podporovať miestny rozvoj a generovať rozsiahle príjmy v oblastiach svojho podnikania. Na druhej strane ťažobný priemysel môže mať významný vplyv na sociálnu a environmentálnu oblasť, čiže často hrozí riziko, že spôsobí poškodenie životného prostredia, ľudských práv, či hospodárske škody.
Usmernenie je rozdelené do 5 oblastí:
2. Odporúčania pre korporatívne plánovanie na vyššej úrovni manažmentu k zapojeniu účastníkov;
3. Odporúčania pre obslužný personál;
4. Príloha k monitoringu a hodnoteniu aktivít účastníkov;
5. Štyri tematické prílohy k odporúčaniam pre zapojenie miestneho obyvateľstva, žien, pracovníkov a vlastníkov malých baní.
Záväzok k účinnej ochrane oznamovateľov
Committing to Effective Whistleblower Protection
Ochrana oznamovateľov je kľúčová pre ochranu verejného záujmu, pre podporu kultúry zodpovednosti a integrity vo verejných, ako aj v súkromných inštitúciách a pre povzbudenie oznamovania o nesprávnom konaní, podvodoch a korupcii, kdekoľvek sa vyskytuje. Zatiaľ čo mnohé krajiny čoraz viac rozvíjajú právne rámce na ochranu oznamovateľov, môže sa urobiť viac pre integrovanie a podporu otvorených organizačných kultúr. Táto publikácia analyzuje rámce ochrany oznamovateľov v krajinách OECD, identifikuje oblasti pre reformy a navrhuje ďalšie kroky na posilnenie účinných a komplexných zákonov o ochrane oznamovateľov vo verejnom i súkromnom sektore.
Financovanie demokracie
Financovanie politických strán a volebných kampaní a riziko ukoristenia politiky
Financing Democracy
Funding of Political Parties and Election Campaigns and the Risk of Policy Capture
Rámec morálnej integrity pre verejné investovanie
Integrity Framework for Public Investment
Využitie behaviourálnych poznatkov a verejná politika
Behavioural Insights and Public Policy
Dôvera a verejná politika: Ako môže lepšie spravovanie pomôcť obnoviť dôveru verejnosti
Trust and Public Policy: How Better Governance Can Help Rebuild Public Trust
V tejto správa sa skúma vplyv dôvery na tvorbu politiky a niektoré kroky, ktoré môžu vlády podniknúť na posilnenie dôvery verejnosti.
Preskúmanie verejnej integrity Thajska
Smerom k zosúladeným a efektívnym politikám integrity
OECD Integrity Review of Thailand
Toward Coherent and Effective Integrity Policies
Táto publikácia analyzuje systém integrity v Thajska. Sumarizuje aktuálne snahy v krajine riešiť korupciu, vrátane vytvorenia protikorupčných komisií a právnych predpisov. Na základe Odporúčaní OECD k verejnej integrite z roku 2017 publikácia navrhuje konkrétne odporúčania pre politikov v Thajsku v oblastiach inštitucionálnych ustanovení, vzdelávaní o integrite pre štátnych úradníkov, o zverejňovaní majetkových priznaní a o ochrane oznamovateľov. Thajské protikorupčné zákony sa časom rozšírili a aktuálna Národná protikorupčná stratégia zahŕňa odvážne úsilie na zmiernenie korupčných rizík. Hoci Thajsko má zavedený rozsiahly legislatívny rámec v oblasti integrity verejného sektora, kompetencie viacerých inštitúcií sa prekrývajú, pričom sa znižuje efektívnosť protikorupčnej politiky a politiky integrity, čím sa obmedzuje ich implementácia. Napríklad Národná protikorupčná komisia (NACC) a Protikorupčná komisia verejného sektora (PACC) majú protichodné kompetencie vo vzťahu k rozvoju a uplatňovaniu politík morálnej integrity verejného sektora. Okrem toho sú v súčasnosti viaceré orgány zodpovedné za vyšetrovanie korupčných prípadov, čo oslabuje vyšetrovací proces. Toto prekrývanie by sa mohlo vyriešiť na základe mandátu NACC pre celkovú koordináciu politík boja proti korupcii a integrity a špecializovanou úlohou pre PACC pri predchádzaní korupcii vo výkonnej moci. Jasný koordinačný mechanizmus medzi týmito orgánmi, ako aj medzi inými orgánmi, ako je Úrad pre verejnú službu, by umožnil dôslednejšie rozvíjať a uplatňovať politiky týkajúce sa morálnej integrity a boja proti korupcii.
Využívanie behaviourálnych poznatkov pre verejnú integritu
Využitie ľudského faktora na boj proti korupcii
Behavioural Insights for Public Integrity
Harnessing the Human Factor to Counter Corruption
Verejná integrita je viac než racionálna voľba v boji proti korupcii. V podstate podporovanie integrity je podnecovanie k správaniu vo verejnom záujme oproti správaniu voči sebe samému pri korupčných a neetických praktikách. Napriek tomu je ľudské správanie často zanedbávaným rozmerom pri tvorbe politiky v oblasti integrity. Existujúce snahy na predchádzanie korupcii sú stále vo veľkej miere založené na racionálnom modeli rozhodovania. Takýto prístup zvyčajne zdôrazňuje význam zvyšovania nákladov a znižovania prínosov nežiadúceho správania. Spoločné politické odporúčania, ktoré z toho vyplynuli, zahŕňajú kontrolu a sankcie a zmenšovanie diskrečnej právomoci osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci, s cieľom zmenšiť priestor pre nesprávne správanie.
Niekedy to viedlo k nadmernej regulácii, k zriadeniu prísnych kontrol a nedôvere k verejným inštitúciám. Politiky integrity sa posunuli od úzkeho zamerania na odrádzanie a presadzovanie smerom k presadzovaniu rozhodnutí založených na hodnotách vo verejnom sektore a spoločnosti. Systém verejnej integrity, ako to uznávajú Odporúčania OECD k verejnej integrite z roku 2017, je základom dôvery vo vlády, inštitúcie a celú spoločnosť. Publikácia o behaviourálnych poznatkoch v oblasti verejnej integrity je prioritou OECD v prístupe k verejnej integrite zameranej na človeka.
Zabránenie ukoristeniu politiky
Integrita vo verejnom rozhodovaní
Preventing Policy Capture
Integrity in Public Decision Making
V tejto správe sa uvádza, ako "ukoristenie politiky", pri ktorom sa verejné rozhodnutia pri tvorbe politík sústavne alebo opakovane odkláňajú preč od verejného záujmu smerom k úzkemu záujmu, môže zhoršiť nerovnosti a oslabiť demokratické hodnoty, hospodársky rast a dôveru vo vládu. Mapuje rôzne mechanizmy a riziká ukoristenia politík a poskytuje tvorcom politík usmernenie o tom, ako tieto riziká zmierniť prostredníctvom štyroch doplnkových stratégií: zapojenie zainteresovaných strán s rozdielnymi záujmami; zabezpečenie transparentnosti a prístupu k informáciám; podpora zodpovednosti; identifikovanie a zmierňovanie rizika prostredníctvom politík integrity.
Preskúmanie verejnej integrity v Kazachstane
Prevenciou korupcie pre konkurencieschopné hospodárstvo
OECD Integrity Scan of Kazachstan
Preventing Corruption for a Competitive
Economy
V publikácii sa uvádza, že ekonomická výkonnosť Kazachstanu počas ostatných 16 rokov je pôsobivá. Hospodársky rast bol sprevádzaný reformami verejného sektora na posilnenie inštitúcií. Napriek týmto iniciatívam v oblasti integrity verejného sektora – a všeobecnejšie aj v oblasti korupcie – Kazachstan zaostáva za členskými krajinami OECD. Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý meria Transparency International, je Kazachstan vysoko skorumpovaná krajina s bodom 29. Toto skóre radí Kazachstan na 131. miesto zo 176 krajín.
Vláda Kazachstanu identifikovala kontrolu korupcie ako jednu zo svojich kľúčových priorít a prijala viaceré protikorupčné reformy. Tieto boli zavedené v rámci širšej hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej reformnej agendy, cieľom ktorej je stať sa do roku 2050 jednou z 30 najrozvinutejších krajín sveta. Na podporu implementácie tejto Stratégie 2050 bol pripravený národný plán so „100 konkrétnymi krokmi“ zahŕňajúcimi päť oblastí inštitucionálnych reforiem, ato (i) vytvorenie modernej a profesionálnej štátnej služby; (ii) zabezpečenie vlády zákona; (iii) industrializácia a hospodársky rast; (iv) zjednotený národ pre budúcnosť; (v) transparentnosť a zodpovednosť štátu. Korupcia je prierezovým problémom a toto hodnotenie využíva rámec štyroch kľúčových pilierov OECD na obmedzenie korupcie: zdravé spravovanie, účinná prevencia, prísne postihy a zotavenie a výrazné odhaľovanie.
Preskúmanie verejnej integrity v Mexiku
Prijatie ráznejšieho postoja voči korupcii
OECD Integrity Review of Mexico
Taking a Stronger Stance Against Corruption
Preskúmanie verejnej integrity Mexika je prvým z preskúmaní po prijatí nových odporúčaní Rady OECD k integrite verejného sektora v roku 2017. Hodnotí sa (i) koherentnosť a komplexnosť vyvíjajúceho sa systému integrity; ii) rozsah, v akom nové reformy v Mexiku pestujú kultúru integrity vo verejnom sektore; a (iii) účinnosť čoraz prísnejších mechanizmov zodpovednosti.
Publikácia navyše zahŕňa odvetvové zameranie na verejné obstarávanie, ktoré je jednou z najrozsiahlejších oblastí vládnych výdavkov v krajine a ktorá je zraniteľná z pohľadu podvodov a korupcie. Publikácia poskytuje niekoľko návrhov na posilnenie inštitucionálnych ustanovení a na zlepšenie vertikálnej a horizontálnej koordinácie, na odstránenie zostávajúcich medzier v rôznych existujúcich právnych rámcoch, na zavedenie hodnôt integrity a na zabezpečenie udržateľnosti reforiem.
Mexický novozriadený Národný protikorupčný systém (NACS) má potenciál stať sa kľúčovým hráčom v boji proti korupcii v krajine. Balík zákonov vytvárajúcich tento systém (celkovo osem) znamená obrat v mexickom prístupe k protikorupčným politikám a snaží sa prekonať niektoré kľúčové nedostatky minulosti:
1. riešenie roztrieštenosti politík a vývoj komplexnejšieho a koherentnejšieho prístupu k morálnej integrite;
2. vyhnutím sa notorickým "nedostatkom pri implementácii" zlepšením koordinácie medzi úrovňami vlády a medzi nimi, a to najmä začlenením jednotlivých štátov Mexika do systému;
3. posilnením mechanizmov vynútiteľnosti pri vyšetrovaní a sankcionovaní porušenia integrity zo strany verejných činiteľov a firiem v rámci administratívnej a trestnej jurisdikcie; 4) posilnením dohľadu prostredníctvom väčšej transparentnosti, rozšírených audítorských právomocí a väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti.
Preskúmanie verejnej integrity v Peru
Zlepšenie integrity verejného sektora pre inkluzívny rast
OECD Integrity Review of Peru
Enhancing Public Sector Integrity for Inclusive Growth
V ostatných 15 rokoch zaznamenalo Peru sociálno-ekonomický rozvoj, zlepšilo životné podmienky a výrazne znížilo chudobu a nerovnosť. Na dosiahnutie trvalého a odolného pokroku je potrebný mať vhodný systém spravovania pre kontrolu korupcie a zabezpečenie stabilného prostredia. Zatiaľ čo Peru dosiahlo významný pokrok pri posilňovaní svojho systému integrity verejného sektora, určité výzvy naďalej pretrvávajú a týkajú sa najmä potreby posilnenia inštitúcií a zmiernenia korupčných rizík.
Od roku 2010 Komisia proti korupcii na vysokej úrovni (CAN), za podpory siete Regionálnych protikorupčných komisií, spojila viaceré inštitúcie z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti na podporu koordinácie a zlepšenia systému integrity v krajine. CAN však nezahŕňa všetkých dôležitých aktérov a jeho technický sekretariát musí byť posilnený, aby sa dosiahla jeho lepšia účinnosť.
V súčasnosti sú politika etiky a politika konfliktu záujmov roztrieštené, bez jasného vedenia; okrem toho sankcie za porušenie integrity nie sú dobre formulované. Peru takisto prijalo ustanovenia na ochranu oznamovateľov, ktoré však zatiaľ nie sú účinne vykonávané a neexistuje v súvislosti s nimi žiadna komunikačná stratégia, ani hodnotenie ich výsledkov. Z preskúmania takisto vyplýva, že procesy vnútornej kontroly a riadenia rizík nie sú vždy správne implementované a že verejná správa má nejaké nejasnosti týkajúce sa úloh v tejto oblasti, ako aj úloh v oblasti vnútornej kontroly. Zároveň existuje v Peru vysoko riziková možnosť ukoristenia politiky prostredníctvom financovania politických strán a kampaní („policy capture“), a to aj prostredníctvom nezákonných zdrojov financovania a neformalizovaného lobovania.
V súčasnosti existujú pre peruánskych štátnych zamestnancov dva rôzne administratívne disciplinárne režimy, ktoré predstavujú riziko pre účinnú a spravodlivú vynútiteľnosť. Takisto nezávislosť od neprimeraného zasahovania zostáva hlavnou výzvou v justičnom systéme Peru, a to najmä so zreteľom na využívanie dočasných prokurátorov a dočasných sudcov. Orgánom zodpovedným za presadzovanie právomocí takisto chýbajú interné odborné znalosti alebo odborníci na účtovníctvo a verejné obstarávanie, najmä na regionálnej úrovni.
Lobisti, vlády a verejná dôvera – implementovanie zásad OECD pre transparentnosť a integritu v lobingu
Lobbyists, Governments and Public Trust - Implementing the OECD Principles for Transparency and Integrity in Lobbying
V správe sa hodnotí doterajší pokrok uskutočnený pri implementácii odporúčaní k zásadám transparentnosti a integrity v lobingu z roku 2010 – ide o jediný medzinárodný nástroj zaoberajúci sa kľúčovými rizikami v rozhodovacom procese týkajúceho sa lobingu. Bolo zistené, že hoci existuje rozsiahly konsenzus ohľadom potreby transparentnosti v lobingu. Nové nariadenia sú často výsledkom škandálov, než strategickým rozhodovaním. V tých krajinách, ktoré uplatňujú predpisy o lobingu, sa úroveň transparentnosti značne líši, vrátane členských krajín OECD.
V súčasnosti viac než 41% členských krajín už prijalo alebo posilnilo svoj právny rámec v oblasti lobingu, vrátane USA a Kanady, ale tento proces bol značne zdĺhavý a náročný. V budúcnosti bude nevyhnutné, aby sa krajiny viac zamerali na implementáciu týchto odporúčaní s cieľom posilniť dôveru vo verejný rozhodovací proces a obnoviť dôveru vo vládu. Takisto bude dôležité zamerať sa v tejto oblasti na vzdelávanie úradníkov orgánov verejnej moci. Za ostatné tri roky sa vyskytlo zvýšené riziká pri lobingu, čo si vyžiadalo inovačný, moderný rámec pre zásady integrity v tejto oblasti. Len tretina krajín OECD zaviedla obmedzenia pri najímaní lobistov na miesta poradcov vo vládnych inštitúciách. Rovnako aj vplyv súkromných záujmov prostredníctvom poradných skupín má rastúcu tendenciu. Druhá časť tejto publikácie je venovaná prípadovým štúdiám z konkrétnych členských krajín OECD, napr. Rakúska, Maďarska či Slovinska.
Preskúmanie integrity v Brazílii
Riadenie rizík pre čistejšiu verejnú službu
OECD Integrity Review of Brazil
Managing Risks for a Cleaner Public Service
Aktivity Brazílie zamerané na zlepšenie integrity a predchádzanie korupcii sú mimoriadne dôležité pre riešenie viacerých problémov, ktorým čelí verejná správa krajiny. Výzvy zahŕňajú riadenie rizík spojených s inováciou poskytovania verejných služieb, dosiahnutie hodnoty za vynaložené peniaze („value for money“) a minimalizáciu plytvania pri vládnych aktivitách a splnenie očakávaní občanov v súvislosti so správaním sa verejných organizácií.
Publikácia je prvým preskúmaním integrity v krajine G20 zo strany OECD. Hodnotí implementáciu a zosúladenie nástrojov, postupov a štruktúr vytvárajúcich kultúru integrity a riadi riziká ovplyvňujúce aktivity a výkon verejných organizácií. Správa analyzuje štyri hlavné oblasti: (i) podporu transparentnosti a zaangažovania občanov; (ii) implementáciu systému vnútornej kontroly založeného na rizikách; (iii) začlenenie vysokých štandardov správania a (iv) zlepšenie integrity vo verejnom obstarávaní. Správa je doplnená troma prípadovými štúdiami na zdôraznenie tém riadenia integrity na úrovni individuálnych verejných funkcií, organizácií a programov.
Preskúmanie integrity v Tunisku
Rámec verejného sektora
OECD Integrity Review of Tunisia
THE PUBLIC SECTOR FRAMEWORK
V publikácii sa hodnotí rámec integrity verejného sektora v Tunisku so zreteľom na opatrenia, ktoré by sa mali prijať. Toto hodnotenie sa zakladá na odporúčaniach OECD na zlepšenie etického správania vo verejnej službe z roku 1998 a na odporúčaniach OECD na zlepšenie integrity vo verejnom obstarávaní z roku 2008. Publikácia takisto zahŕňa štúdie krajín Stredného Východu a Severnej Afriky o implementácii politík podporujúcich integritu. Návrh aktivít vychádzajúcich z tohto prvého hodnotenia poskytuje určitý návod pre tuniské vládne inštitúcie zamerané na posilnenie integrity vo verejnom sektore. Tieto aktivity zahŕňajú, okrem iného, uskutočnenie podrobnej diagnostiky slabých stránok systému s cieľom určiť prioritné opatrenia pre reformu. Zároveň sa odporúča identifikovať prioritné opatrenia podľa diagnóz vypracovaných v spolupráci so zainteresovanými stranami. Zvláštny dôraz sa kladie na verejné obstarávanie, pretože táto oblasť je osobitne zraniteľná korupciou.
Preskúmanie integrity v Taliansku
Posilnenie integrity verejného sektora, obnovenie dôvery pre udržateľný rast
OECD Integrity Review of Italy
REINFORCING PUBLIC SECTOR INTEGRITY, RESTORING TRUST FOR SUSTAINABLE GROWTH
Talianskao v reakcii na hospodársku krízu uskutočnilo viaceré dôležité reformy, ktoré kombinovali prorastové politiky s prísnymi úspornými opatreniami na dosiahnutie fiškálnej konsolidácie. Úspech týchto štrukturálnych reforiem vo veľkej miere závisí od schopnosti vlády obnoviť dôveru v jej schopnosti a záväzku viesť krajinu k udržateľnému hospodárskemu rastu. V čase zverejnenia tejto publikácie (rok 2013) len štvrtina obyvateľov Talianska mala dôveru v kvalitné rozhodovanie vlády. Obavy týkajúce sa integrity verejného sektora a problém korupcie vystupujú ako kľúčové prvky, ktoré sú základom tohto prevládajúceho nedostatku dôvery. V publikácii sa uvádza, že na obnovenie dôvery vlády musí byť v Taliansku verejný sektor začlenený do komplexného rámca integrity.
Zákon zo 6. novembra 2012 (Protikorupčný zákon) zakotvuje riadenie integrity verejného sektora a posilňuje existujúce ustanovenia o predchádzaní korupcii prostredníctvom ustanovenia novej protikorupčnej inštitúcie, podrobného rámca na prijatie národného protikorupčného plánu a nových ustanovení týkajúcich sa prevencie konfliktu záujmov vo verejnom sektore.
Publikácia „Prehľad integrity“ poskytuje usmernenia týkajúce sa implementácie kľúčových prvkov zákona o integrite a prevencii korupcie, najmä tých, ktoré sa týkajú inštitucionálnej koordinácie, regulácie správania a ochrany oznamovateľov a riadenia rizík vo verejnom sektore.
V závere každej kapitoly je je prehľad návrhov opatrení s ohľadom na osvedčené postupy členských krajín OECD s cieľom podporiť Taliansko v jeho úsilí zlepšiť morálnu integritu vo verejnom sektore a obnoviť dôveru.
Bojovanie s korupciou a podpora integrity vo vládnom obstarávaní
Fighting Corruption and Promoting Integrity in Public Procurement
Verejné obstarávanie – nákup tovarov a služieb vládnymi inštitúciami – si vyžaduje osobitnú pozornosť v boji proti korupcii. Väčšinou predstavuje asi 15% HDP v krajinách OECD a je veľmi vystavené korupcii. Ako verejní, tak súkromní aktéri môžu byť veľmi ľahko vystavení pokušeniu spreneveriť tovary, služby alebo peniaze vo svoj osobný prospech.
OECD zorganizovalo v dňoch 29. – 30. novembra 2004 v Paríži konferenciu na tému: „Boj proti korupcii a podpora morálnej integrity vo verejnom obstarávaní“. Konferencia pomohla pochopiť a usmerniť aktivity venované prevencii, detekcii a sankcionovaní korupcie v oblasti verejného obstarávania. Uvedená publikácia predstavuje zborník vystúpení z danej konferencie, ako aj analýz a prípadových štúdií v Európe, Ázii a Latinskej Amerike.
