Čo je korupcia
Aj keď je rozdiel medzi korupciou a úplatkárstvom, pre obidva tieto pojmy sa používa generický termín „korupcia“. Ak sa teda hovorí o korupcii, rozumie sa tým aj úplatkárstvo.
Trestnoprávny dohovor o korupcii vymedzuje pojmy aktívne a pasívne úplatkárstvo verejného činiteľa. V prípade aktívneho úplatkárstva formou žiadania alebo prijatia nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo iného, alebo prijatia ponuky alebo sľubu takejto výhody verejnému činiteľovi. V prípade pasívneho úplatkárstva, sú stanovené obdobné podmienky, akurát ako forma páchania sa vyžaduje žiadanie alebo prijatie úplatku alebo prijatie ponuky alebo sľubu.
Z hľadiska spoločenskej škodlivosti možno korupciu v širšom význame chápať ako odklon od „sledovania predovšetkým verejného záujmu, zneužívanie verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť vlastné individuálne či skupinové záujmy, ako aj zneužitie svojho postavenia na obohatenie seba alebo inej osoby v súkromnej oblasti. Motívom je získať neoprávnené zvýhodnenie pre seba alebo inú osobu, na ktoré nie je nárok“.
V Strategickom pláne boja proti korupcii v Slovenskej republike z roku 2011 sa uvádza, že „korupciou môže byť sľub, ponuka alebo poskytnutie úplatku s cieľom ovplyvniť niekoho konanie alebo rozhodnutie, alebo žiadosť o úplatok, či jeho prijatie. Úplatok nemusí mať iba finančnú podobu, môže ísť napríklad o poskytnutie informácií, hmotných darov či iných výhod, služieb, prípadne zvýhodňovanie známych a príbuzných a podobne. Korupcia môže mať tiež formu nápadne výhodnej zmluvy, ktorú podnikateľ uzavrie s príbuzným úradníka (nepotizmus), ktorý má rozhodnúť.“
Vymedzenie pojmu korupcia ako zneužitie moci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb sa opiera o Dohovor OSN proti korupcii. Podľa Transparency International korupcia je zneužitie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech. Podobne aj Európska komisia (EK) v súvislosti Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) používa všeobecné vymedzenie pojmu korupcia, ktorú chápe ako „zneužitie (verejného) postavenia na osobný prospech“. Zdôrazňuje, že korupčnými platbami či transakciami sa napomáha mnohým ďalším druhom podvodov, ako sú napríklad falošné fakturácie, fiktívne výdavky alebo neplnenie zmluvných špecifikácií.
Problém pri uvedených definíciách však spočíva v tom, že nezahŕňajú osobu („vybavovač“), ktorá síce nemá moc ani postavenie, ktoré by mohla zneužiť, ale na toto zneužitie či podplácanie alebo prijímanie úplatku navádza alebo ho sprostredkuje („vybavuje“). Preto sa do vymedzenia pojmu korupcia vkladajú aj slová "priamo alebo nepriamo".
Trestnoprávny dohovor o korupcii vymedzuje pojmy aktívne a pasívne úplatkárstvo verejného činiteľa. V prípade aktívneho úplatkárstva formou žiadania alebo prijatia nenáležitej výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo iného, alebo prijatia ponuky alebo sľubu takejto výhody verejnému činiteľovi. V prípade pasívneho úplatkárstva, sú stanovené obdobné podmienky, akurát ako forma páchania sa vyžaduje žiadanie alebo prijatie úplatku alebo prijatie ponuky alebo sľubu.
Z hľadiska spoločenskej škodlivosti možno korupciu v širšom význame chápať ako odklon od „sledovania predovšetkým verejného záujmu, zneužívanie verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť vlastné individuálne či skupinové záujmy, ako aj zneužitie svojho postavenia na obohatenie seba alebo inej osoby v súkromnej oblasti. Motívom je získať neoprávnené zvýhodnenie pre seba alebo inú osobu, na ktoré nie je nárok“.
V Strategickom pláne boja proti korupcii v Slovenskej republike z roku 2011 sa uvádza, že „korupciou môže byť sľub, ponuka alebo poskytnutie úplatku s cieľom ovplyvniť niekoho konanie alebo rozhodnutie, alebo žiadosť o úplatok, či jeho prijatie. Úplatok nemusí mať iba finančnú podobu, môže ísť napríklad o poskytnutie informácií, hmotných darov či iných výhod, služieb, prípadne zvýhodňovanie známych a príbuzných a podobne. Korupcia môže mať tiež formu nápadne výhodnej zmluvy, ktorú podnikateľ uzavrie s príbuzným úradníka (nepotizmus), ktorý má rozhodnúť.“
Vymedzenie pojmu korupcia ako zneužitie moci alebo postavenia vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb sa opiera o Dohovor OSN proti korupcii. Podľa Transparency International korupcia je zneužitie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech. Podobne aj Európska komisia (EK) v súvislosti Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) používa všeobecné vymedzenie pojmu korupcia, ktorú chápe ako „zneužitie (verejného) postavenia na osobný prospech“. Zdôrazňuje, že korupčnými platbami či transakciami sa napomáha mnohým ďalším druhom podvodov, ako sú napríklad falošné fakturácie, fiktívne výdavky alebo neplnenie zmluvných špecifikácií.
Problém pri uvedených definíciách však spočíva v tom, že nezahŕňajú osobu („vybavovač“), ktorá síce nemá moc ani postavenie, ktoré by mohla zneužiť, ale na toto zneužitie či podplácanie alebo prijímanie úplatku navádza alebo ho sprostredkuje („vybavuje“). Preto sa do vymedzenia pojmu korupcia vkladajú aj slová "priamo alebo nepriamo".
