Knižnica

Štátne podniky a korupcia

Aké sú riziká a čo by sa malo urobiť?

SMEs
Korupcia je protikladom dobrej správy verejných vecí a predstavuje priamu hrozbu účelu štátneho vlastníctva. Táto publikácia prináša rozsiahly súhrn faktov a údajov pre diskusiu o korupčných rizikách, ktorým čelia štátne podniky a ako by mali byť riešené. Publikácia tiež navrhuje možnosti pre pomoc štátu ako vlastníkovi podniku v boji proti korupcii a pri podpore integrity.
 

Využitie behaviourálnych poznatkov pre verejnú integritu

Využitie ľudského faktora na boj proti korupcii

Behavioural Insights

Morálna integrita je viac než racionálna voľba v boji proti korupcii. V podstate podporovanie integrity je podnecovanie k správaniu vo verejnom záujme oproti správaniu voči sebe samému pri korupčných a neetických praktikách. Napriek tomu je ľudské správanie často zanedbávaným rozmerom pri tvorbe politiky v oblasti integrity. Existujúce snahy na predchádzanie korupcii sú stále vo veľkej miere založené na racionálnom modeli rozhodovania. Takýto prístup zvyčajne zdôrazňuje význam zvyšovania nákladov a znižovania prínosov nežiadúceho správania. Spoločné politické odporúčania, ktoré z toho vyplynuli, zahŕňajú kontrolu a sankcie a zmenšovanie diskrečnej právomoci osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci, s cieľom zmenšiť priestor pre nesprávne správanie.
 
Niekedy to viedlo k nadmernej regulácii, k zriadeniu prísnych kontrol a nedôvere k verejným inštitúciám. Politiky integrity sa posunuli  od úzkeho zamerania na odrádzanie a presadzovanie smerom k presadzovaniu rozhodnutí založených na hodnotách vo verejnom sektore a spoločnosti. Systém verejnej integrity, ako to uznávajú Odporúčania OECD k verejnej integrite z roku 2017, je základom dôvery vo vlády, inštitúcie a celú spoločnosť. Publikácia o behaviourálnych poznatkoch v oblasti verejnej integrity je prioritou OECD v prístupe k verejnej integrite zameranej na človeka.

Usmernenia OECD pre hĺkovú analýzu dôveryhodnosti zodpovedných dodávateľských reťazcov minerálov z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí

Minerals

Obchod a investície do nerastných surovín majú veľký potenciál na vytváranie príjmov, rast a prosperitu, ako aj zabezpečenie živobytia a podporu miestneho rozvoja. Veľká časť týchto zdrojov sa však nachádza v oblastiach postihnutých konfliktom a vysokorizikových oblastiach. V týchto oblastiach je sektor ťažby nerastných surovín podstatný a môže priamo alebo nepriamo prispieť k ozbrojeným konfliktom, hrubému porušovaniu ľudských práv a brzdeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. 
 
Usmernenia OECD pre hĺbkovú analýzu dôveryhodnosti zodpovedných dodávateľských reťazcov minerálov z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí poskytujú podrobné odporúčania pre manažment schválené vládami pre globálne zodpovedné dodávateľské reťazce všetkých nerastov. Cieľom je, aby spoločnosti dodržiavali ľudské práva a vyhli sa prispievaniu ku konfliktom vyplývajúcich z ich rozhodnutí a postupov v oblasti nákupu minerálov alebo kovov. Usmernenia pre hĺbkovú analýzu dôveryhodnosti pre sektor minerálov môže použiť akákoľvek spoločnosť, ktorá potenciálne získava minerály alebo kovy z oblastí postihnutých konfliktom a z vysoko rizikových oblastí, a ktorá má za cieľ udržiavať transparentné dodávateľské reťazce bez konfliktov a trvalo udržateľné zapojenie spoločnosti v sektore nerastov.

Usmernenia OECD pre hĺbkovú analýzu dôveryhodnosti zapojenia zainteresovaných účastníkov v ťažobnom priemysle

Táto publikácia OECD poskytuje praktické usmernenie pre podniky v ťažobnom priemysle (pri ťažbe minerálov, ropy a plynu) s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa zaangažovania jednotlivých účastníkov. Usmernenia sú súčasťou Deklarácie k medzinárodnému investovaniu a nadnárodným spoločnostiam OECD, pričom ide o najrozsiahlejší súhrn odporúčaní v súčasnosti  v oblasti zodpovedného konania v podnikaní (Responsible Business Conduct). Spoločnosti v oblasti ťažby plynu, ropy a minerálov majú potenciál generovať zisky, podporovať miestny rozvoj a generovať rozsiahle príjmy v oblastiach svojho podnikania. Na druhej strane ťažobný priemysel môže mať významný vplyv na sociálnu a environmentálnu oblasť, čiže často hrozí riziko, že spôsobí poškodenie životného prostredia, ľudských práv, či hospodárske škody.

Toto usmernenie je rozdelene do 5 oblastí:

  1. Etické postupy pre významné zaangažovanie účastníkov;
  2. Odporúčania pre korporatívne plánovanie na vyššej úrovni manažmentu k zapojeniu účastníkov;
  3. Odporúčania pre obslužný personál;
  4. Príloha k monitoringu a hodnoteniu aktivít účastníkov;
  5. Štyri tematické prílohy k odporúčaniam pre zapojenie miestneho obyvateľstva, žien, pracovníkov a vlastníkov malých baní.

Záväzok k účinnej ochrane oznamovateľov

WB Protection
Ochrana oznamovateľov je kľúčová pre ochranu verejného záujmu, pre podporu kultúry zodpovednosti a morálnej integrity vo verejných, ako aj v súkromných inštitúciách a pre povzbudenie oznamovania o nesprávnom konaní, podvodoch a korupcii, kdekoľvek sa vyskytuje. Zatiaľ čo mnohé krajiny čoraz viac rozvíjajú právne rámce na ochranu oznamovateľov, môže sa urobiť viac pre integrovanie a podporu otvorených organizačných kultúr. Táto publikácia analyzuje rámce ochrany oznamovateľov v krajinách OECD, identifikuje oblasti pre reformy a navrhuje ďalšie kroky na posilnenie účinných a komplexných zákonov o ochrane oznamovateľov vo verejnom i súkromnom sektore.

Financovanie demokracie
Financovanie politických strán a volebných kampaní a riziko ukoristenia politiky

Finding Democracy

Aktuálna diskusia o úlohe peňazí v politike vniesla svetlo do výziev na regulovanie financovania politických strán. Aké sú riziká súvisiace s financovaním politických strán a volebných kampaní? Prečo existujúce regulačné modely sú stále nepostačujúce na riešenie týchto rizík? Aké sú prepojenia medzi peniazmi v politike a širším rámcom pre integritu vo verejnom sektore? Publikácia odpovedá na tieto otázky a poskytuje rámec na financovanie demokracie, vytvorený na formovanie globálnej diskusie a poskytuje možnosti pre tvorcov politík, ako aj pre mapovanie rizík. Obsahuje prípadové štúdie  z Kanady, Čile, Estónska, Francúzska, Kórey, Mexika, Spojeného kráľovstva, Brazílie a Indie, ktoré poskytujú hĺbkovú analýzu svojich mechanizmov a výziev v oblasti financií súvisiacich s politikou v rôznych inštitucionálnych prostrediach.

Využitie behaviourálnych poznatkov a verejná politika

Lekcie z celého sveta

Behavioural Insights

Na zlepšenie fungovania verejných politík vlády uplatňujú poznatky odvodené od behaviourálnych a sociálnych vied, vrátane teórie rozhodovania, psychológie, kognitívnej vedy, neurovedy, organizačného a skupinového správania. Vzhľadom na to, že ich používanie sa čoraz viac rozširuje, vynárajú sa otázky o ich účinnosti či o ich filozofických základoch. Táto správa sa zaoberá využívaním a dôsledkami behaviourálnych poznatkov, ktoré čerpajú z komplexného súboru viac než 100 aplikácií na celom svete, napríklad z odvetví, ako ochrana spotrebiteľa, vzdelávanie, energetika, životné prostredie, financie, zdravie a bezpečnosť, politiky trhu práce, poskytovanie verejných služieb, dane a telekomunikácie. Navrhuje spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa tento experimentálny prístup mohol úspešne a trvalo využívať ako nástroj verejnej politiky.
 

Rámec morálnej integrity pre verejné investovanie

Integrity Framework

Verejné investície, a najmä investovanie do infraštruktúry, sú dôležité pre trvalo udržateľný hospodársky rast a rozvoj, ako aj pre verejný záujem. Zároveň sú však vystavené ukoristeniu a korupcii. Táto publikácia skúma priame a nepriame prínosy verejných investícií, či sú vykonávané čistým a efektívnym spôsobom. Poskytuje rámec pre morálnu integritu vo verejnom investovaní, pri mapovaní korupčných rizík v každej etape investičného cyklu. Takisto identifikuje nástroje a mechanizmy na podporu morálnej integrity v investičnom cykle a poskytuje príklady ich úspešnej implementácie vo verejnom i súkromnom sektore. 

Dôvera a verejná politika: Ako môže lepšie spravovanie pomôcť obnoviť dôveru verejnosti

 Trust and Public Policy
Dôvera zohráva významnú úlohu pri efektívnosti vládnutia. Dôvera alebo jej nedostatok sú jedným z najhmatateľnejších spoločenských pilierov. Ignorovanie tejto skutočnosti zo strany vlád ich stavia do veľkého rizika. Dôvera verejnosti sa znižuje práve vtedy, keď ju tvorcovia politík najviac potrebujú, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu nezamestnanosť, rastúcu nerovnosť a rôzne globálne tlaky.
V tejto správa sa skúma vplyv dôvery na tvorbu politiky a niektoré kroky, ktoré môžu vlády podniknúť na posilnenie dôvery verejnosti.

Preskúmanie morálnej integrity Thajska

Smerom k zosúladeným a efektívnym politikám morálnej integrity

 Thailand
Táto publikácia analyzuje systém integrity v Thajska. Sumarizuje aktuálne snahy v krajine riešiť korupciu, vrátane vytvorenia protikorupčných komisií a právnych predpisov. Na základe Odporúčaní OECD k verejnej integrite z roku 2017 publikácia navrhuje konkrétne odporúčania pre politikov v Thajsku v oblastiach inštitucionálnych ustanovení, vzdelávaní o integrite pre štátnych úradníkov,  o zverejňovaní majetkových priznaní a  o ochrane oznamovateľov. Thajské protikorupčné zákony sa časom rozšírili a aktuálna Národná protikorupčná stratégia zahŕňa odvážne úsilie na zmiernenie korupčných rizík.
 
Hoci Thajsko má zavedený rozsiahly legislatívny rámec v oblasti integrity verejného sektora, kompetencie viacerých inštitúcií sa prekrývajú, pričom sa znižuje efektívnosť protikorupčnej politiky a politiky integrity, čím sa obmedzuje ich implementácia. Napríklad Národná protikorupčná komisia (NACC) a Protikorupčná komisia verejného sektora (PACC) majú protichodné kompetencie vo vzťahu k rozvoju a uplatňovaniu politík morálnej integrity verejného sektora. Okrem toho sú v súčasnosti viaceré orgány zodpovedné za vyšetrovanie korupčných prípadov, čo oslabuje vyšetrovací proces. Toto prekrývanie by sa mohlo vyriešiť na základe mandátu NACC pre celkovú koordináciu politík boja proti korupcii a integrity a špecializovanou úlohou pre PACC pri predchádzaní korupcii vo výkonnej moci. Jasný koordinačný mechanizmus medzi týmito orgánmi, ako aj medzi inými orgánmi, ako je Úrad pre verejnú službu, by umožnil dôslednejšie rozvíjať a uplatňovať politiky týkajúce sa morálnej integrity a boja proti korupcii.

Zabránenie ukoristeniu politiky

Integrita vo verejnom rozhodovaní

Policy Capture
 
V tejto správe sa uvádza, ako "ukoristenie politiky", pri ktorom sa verejné rozhodnutia pri tvorbe politík sústavne alebo opakovane odkláňajú preč od verejného záujmu smerom k úzkemu záujmu, môže zhoršiť nerovnosti a oslabiť demokratické hodnoty, hospodársky rast a dôveru vo vládu. Mapuje rôzne mechanizmy a riziká ukoristenia politík a poskytuje tvorcom politík usmernenie o tom, ako tieto riziká zmierniť prostredníctvom štyroch doplnkových stratégií: zapojenie zainteresovaných strán s rozdielnymi záujmami; zabezpečenie transparentnosti a prístupu k informáciám; podpora zodpovednosti; identifikovanie a zmierňovanie rizika prostredníctvom politík integrity.

Globálny obchod bez korupcie
Bojovanie proti skrytým poplatkom

Global Trade

Publikácia poskytuje analytický rámec pre zisťovanie morálnej integrity v obchode, kombináciu poznatkov z práce OECD  v oblasti uľahčovania obchodu, zodpovedného spravovania podnikov a morálnej integrity v colníctve. Poskytuje údaje a dôkazy podporujúce názor, že uľahčovanie obchodu a  integrita sú navzájom sa podporujúce ciele a navrhuje opatrenia na efektívne riešenie korupčných praktík ovplyvňujúcich globálne hodnotové reťazce.

Nedostatok integrity v globálnych hodnotových reťazcoch predstavujú netarifné prekážky v obchode, ktoré  podstatne poškodzujú hospodárske aktivity a celkovo vedú k obrovským nákladom pre globálnu spoločnosť. Práca OECD v oblasti uľahčovania obchodu, zodpovedného spravovania podnikov a integrity v colníctve sú kritickými faktormi pre rovnaké podmienky zaobchádzania v medzinárodných hospodárskych transakciách a pre účasť firiem v globálnych hodnotových reťazcoch. 
 
V colnej oblasti môžu transparentné a účinné postupy na hraniciach stimulovať obchod a potláčať korupciu. Medzi rôznymi zainteresovanými stranami sa dosiahlo spoločné porozumenie, podľa ktorého uľahčovanie obchodu a účinné kontroly proti korupcii si vyžadujú zjednodušené colné postupy. Riešenie rizík ohrozujúcich integritu v cezhraničnom obchode takisto pomáha čeliť globálnym hrozbám, ktoré predstavuje "temná stránka" globalizácie, ako je nezákonný obchod, pašovanie a falšovanie. Posilnenie systémov integrity v súvislosti s cezhraničným obchodom umožňuje vládam lepšie predchádzať a odhaľovať nepovolené obchodné toky, ako aj rôzne formy obchodovania s ľuďmi a porušovanie ľudských práv.

Preskúmanie morálnej integrity v Kazachstane

Prevencia korupcie pre konkurencieschopné hospodárstvo

KAZACHSTAN

V publikácii sa uvádza, že ekonomická výkonnosť Kazachstanu počas ostatných 16 rokov je pôsobivá. Prechod bývalej Sovietskej republiky na nezávislé trhové hospodárstvo znamenal počas deväťdesiatych rokov značnú hospodársku turbulenciu, rovnako ako ruská kríza v roku 1998. Od roku 2000 však hospodárstvo výrazne rástlo v dôsledku nárastu cien v jej hlavných vývozných artikloch - ropy, kovov a obilia, ktoré umožnili krajine zaznamenať dvojciferné tempo rastu.
 
Hospodársky rast bol sprevádzaný reformami verejného sektora na posilnenie inštitúcií. Napriek týmto iniciatívam v oblasti morálnej integrity verejného sektora – a všeobecnejšie aj v oblasti korupcie – Kazachstan zaostáva za členskými krajinami OECD. Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý meria Transparency International,  je Kazachstan vysoko skorumpovaná krajina s bodom 29. Toto skóre radí Kazachstan na 131. miesto zo 176 krajín.
 
Vláda Kazachstanu identifikovala kontrolu korupcie ako jednu zo svojich kľúčových priorít a prijala viaceré protikorupčné reformy. Tieto boli zavedené v rámci širšej hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej reformnej agendy, cieľom ktorej je stať sa do roku 2050 jednou z 30 najrozvinutejších krajín sveta. Na podporu implementácie tejto Stratégie 2050 bol pripravený národný plán so „100 konkrétnymi krokmi“ zahŕňajúcimi päť oblastí inštitucionálnych reforiem, ato (i) vytvorenie modernej a profesionálnej štátnej služby; (ii) zabezpečenie vlády zákona; (iii) industrializácia a hospodársky rast; (iv) zjednotený národ pre budúcnosť; (v) transparentnosť a zodpovednosť štátu. Korupcia je prierezovým problémom a toto hodnotenie využíva rámec štyroch kľúčových pilierov OECD na obmedzenie korupcie: zdravé spravovanie, účinná prevencia, prísne postihy a zotavenie a výrazné odhaľovanie. 
 

Preskúmanie morálnej integrity v Mexiku
Prijatie ráznejšieho postoja voči korupcii

Mexico
Preskúmanie morálnej integrity Mexika je prvým z preskúmaní po prijatí nových odporúčaní Rady OECD k integrite verejného sektora v roku 2017. Hodnotí sa (i) koherentnosť a komplexnosť vyvíjajúceho sa systému integrity; ii) rozsah, v akom nové reformy v Mexiku pestujú kultúru morálnej integrity vo verejnom sektore; a (iii) účinnosť čoraz prísnejších mechanizmov zodpovednosti. Publikácia navyše zahŕňa odvetvové zameranie na verejné obstarávanie, ktoré je jednou z najrozsiahlejších oblastí vládnych výdavkov v krajine a ktorá je zraniteľná z pohľadu podvodov a korupcie. Publikácia poskytuje niekoľko návrhov na posilnenie inštitucionálnych ustanovení a na zlepšenie vertikálnej a horizontálnej koordinácie, na odstránenie zostávajúcich medzier v rôznych existujúcich právnych rámcoch, na zavedenie hodnôt integrity a na zabezpečenie udržateľnosti reforiem.
 
Mexický novozriadený Národný protikorupčný systém (NACS) má potenciál stať sa kľúčovým hráčom v boji proti korupcii v krajine. Balík zákonov vytvárajúcich tento systém (celkovo osem) znamená obrat v mexickom prístupe k protikorupčným politikám a snaží sa prekonať niektoré kľúčové nedostatky minulosti:
 
1) riešenie roztrieštenosti politík a vývoj komplexnejšieho a koherentnejšieho prístupu k morálnej integrite;
2) vyhnutím sa notorickým "nedostatkom pri implementácii" zlepšením koordinácie medzi úrovňami vlády a medzi nimi, a to najmä začlenením jednotlivých štátov Mexika do systému;
3) posilnením mechanizmov vynútiteľnosti pri vyšetrovaní a sankcionovaní porušenia integrity zo strany verejných činiteľov a firiem v rámci administratívnej a trestnej jurisdikcie;
4) posilnením dohľadu prostredníctvom väčšej transparentnosti, rozšírených audítorských právomocí a väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti.

Preskúmanie morálnej integrity v Peru
Zlepšenie morálnej integrity verejného sektora pre inkluzívny rast

Peru
V ostatných 15 rokoch zaznamenalo Peru sociálno-ekonomický rozvoj, zlepšilo životné podmienky a výrazne znížilo chudobu a nerovnosť. Na dosiahnutie trvalého a odolného pokroku je potrebný mať vhodný systém spravovania pre kontrolu korupcie a zabezpečenie stabilného prostredia. Zatiaľ čo Peru dosiahlo významný pokrok pri posilňovaní svojho systému morálnej integrity verejného sektora, určité výzvy naďalej pretrvávajú a týkajú sa najmä potreby posilnenia inštitúcií a zmiernenia korupčných rizík.
 
Od roku 2010 Komisia proti korupcii na vysokej úrovni (CAN), za podpory siete Regionálnych protikorupčných komisií, spojila viaceré inštitúcie z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti na podporu koordinácie a zlepšenia systému integrity v krajine.  CAN však nezahŕňa všetkých dôležitých aktérov a jeho technický sekretariát musí byť posilnený, aby sa dosiahla jeho lepšia účinnosť. 
 
V súčasnosti sú politika etiky a politika konfliktu záujmov roztrieštené, bez jasného vedenia; okrem toho sankcie za porušenie integrity nie sú dobre formulované. Peru takisto prijalo ustanovenia na ochranu oznamovateľov, ktoré však zatiaľ nie sú účinne vykonávané a neexistuje  v súvislosti s nimi žiadna komunikačná stratégia, ani hodnotenie ich výsledkov. Z preskúmania takisto vyplýva, že procesy vnútornej kontroly a riadenia rizík nie sú vždy správne implementované a že verejná správa má nejaké nejasnosti týkajúce sa úloh v tejto oblasti, ako aj úloh v oblasti vnútornej kontroly. Zároveň existuje v Peru vysoko riziková možnosť ukoristenia politiky prostredníctvom financovania politických strán a kampaní („policy capture“), a to aj prostredníctvom nezákonných zdrojov financovania a neformalizovaného lobovania.

Obchodovanie s ľuďmi a korupcia

Pretrhnutie reťaze

Trafficking in Persons

Obchodovanie s ľuďmi porušuje mnohé základné ľudské práva a napriek tomu sa vyskytuje takmer vo všetkých oblastiach sveta. Ide o jednu z najlukratívnejších foriem organizovaného zločinu. Podľa odhadov Medzinárodná organizácia práce (ILO) takmer 20,9 mil. ľudí sú celosvetovo obeťami nútenej práce a celkový nezákonný zisk vytvorený obchodom s nútenou prácou je asi 150 mld. USD ročne. Organizované obchodovanie s ľuďmi si vyžaduje systematickú korupciu, inak by nebolo tak rozšírené.

Táto publikácia objasňuje vzťah medzi korupciou a obchodovaním s ľuďmi a osobitne sa zameriava na zmiernenie korupčných rizík a uplatňovanie spoľahlivého integrovaného rámca pre prevenciu korupcie týkajúcej sa obchodovania s ľuďmi. Hoci sa podnikli viaceré významné kroky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, boli však nedostatočne zamerané na fundamentálnu úlohu, ktorú zohráva korupcia v tomto procese. Ide o spoločné riešenie oboch problémov – spoločne s lepšou cezhraničnou spoluprácou, lepšou vynútiteľnosťou a so zvýšeným bojom proti korupcii – a predstavuje kľúč na účinné obmedzenie obchodovania s ľuďmi. Z týchto dôvodov OECD pripravila „Zásady pre boj s korupciou v oblasti obchodovania s ľuďmi“, ktoré sú súčasťou uvedenej publikácie.
 

Korupcia v dodávateľských reťazcoch ťažobného priemyslu

Typológia rizík, zmierňujúcich opatrení a incentív

 Extractive

Korupcia v dodávateľskom reťazci ťažobného priemyslu patrí k hlavným prekážkam rozvoja. Správa OECD o zahraničných úplatkoch poukazuje na dôležitosť tohto problému zistením, že jeden z piatich prípadov úplatkov v medzinárodnej oblasti sa vyskytne v sektore ťažobného priemyslu. Korupcia funguje ako „daň“ pre medzinárodných investorov a zvyšuje náklady na podnikanie. Ďalej pripravuje hostiteľské krajiny o veľmi potrebné príjmy a významne mení účinné prideľovanie a rozdeľovanie zdrojov na dosiahnutie rozvojových cieľov. Potenciálne straty príjmov sú obrovské, najmä vzhľadom na skutočnosť, že obchodovanie s ropou v období rokov 2011 - 2013 predstavovalo viac než polovicu štátnych verejných rozpočtov v desiatich hlavných krajinách subsaharskej Afriky.
 
Typológia rizík, zmierňujúcich opatrení a incentív v celom dodávateľskom reťazci ťažobného priemyslu má pomôcť tvorcom politík, úradníkom zodpovedným za vynutiteľnosť práva a ďalším zainteresovaným osobám zodpovedným za posilnenie prevencie ako vo verejnom, tak v súkromnom sektore, prostredníctvom lepšieho pochopenia a objasnenia mechanizmu korupčných rizík v sektore ťažobného priemyslu.

Lobisti, vlády a verejná dôvera

Implementovanie zásad OECD  pre transparentnosť a morálnu integritu v lobingu

Lobbyists 

V správe sa hodnotí doterajší pokrok uskutočnený pri implementácii odporúčaní k zásadám transparentnosti a integrity v lobingu z roku 2010 – ide o jediný medzinárodný nástroj zaoberajúci sa kľúčovými rizikami v rozhodovacom procese týkajúceho sa lobingu. Bolo zistené, že hoci existuje rozsiahly konsenzus ohľadom potreby transparentnosti v lobingu. Nové nariadenia sú často výsledkom škandálov, než strategickým rozhodovaním. V tých krajinách, ktoré uplatňujú predpisy  o lobingu, sa úroveň transparentnosti značne líši, vrátane členských krajín OECD.

V súčasnosti viac než 41% členských krajín už prijalo alebo posilnilo svoj právny rámec v oblasti lobingu, vrátane USA a Kanady, ale tento proces bol značne zdĺhavý a náročný. V budúcnosti bude nevyhnutné, aby sa krajiny viac zamerali na implementáciu týchto odporúčaní s cieľom posilniť dôveru vo verejný rozhodovací proces a obnoviť dôveru vo vládu. Takisto bude dôležité zamerať sa v tejto oblasti na vzdelávanie úradníkov orgánov verejnej moci. Za ostatné tri roky sa sa vyskytlo zvýšené riziká pri lobingu, čo si vyžiadalo inovačný, moderný rámec pre zásady integrity v tejto oblasti. Len tretina krajín OECD zaviedla obmedzenia pri najímaní lobistov na miesta poradcov vo vládnych inštitúciách. Rovnako aj vplyv súkromných záujmov prostredníctvom poradných skupín má rastúcu tendenciu. Druhá časť tejto publikácie je venovaná prípadovým štúdiám z konkrétnych členských krajín OECD, napr. Rakúska, Maďarska či Slovinska.