Zasadnutia členských krajín Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii (UNCAC)
14.09.2018
V dňoch 3. až 7.septembra 2018 sa konali vo Viedni dve zasadnutia členských krajín Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii (UNCAC), ktorých sa zúčastnil zástupca ÚV SR. V prvom rade išlo o 1. obnovené zasadnutie medzivládnej implementačnej hodnotiacej skupiny UNCAC (3.až 5.9.2018), po ktorom nasledovalo IX. Zasadnutie Medzivládnej pracovnej skupiny pre prevenciu korupcie členských štátov UNCAC (5.až 7.9.2018). na obidvoch zasadnutiach sa zúčastnilo viac ako 110 členských krajín, medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú bojom proti korupcii (napr. OECD, IACA) aj pozorovatelia. Zástupca EÚ zdôraznil nebezpečenstvo korupcie podkopávajúcej demokraciu, dobré vládnutie a spravodlivú súťaž, poukázal na nevyhnutnosť zdokonalenia právnych systémov a pravidiel proti praniu špinavých peňazí, dôležitosť medzinárodnej spolupráce, posilnenie práce smerujúcej k pokojnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.
V rámci prvého rokovania Sekretariát UNCAC predniesol správu o počte a výsledkoch zapojených krajín v jednotlivých rokoch v rámci prvého a druhého hodnotiaceho cyklu. Pozornosť bola venovaná aj možnostiam a potrebe technickej pomoci, hlavne pre rozvojové krajiny, aj prispeniu mimovládnych organizácií v procese hodnotenia implementácie Dohovoru. Slovenská republika bola zatiaľ hodnotená v rámci 1. cyklu (dve správy), v rámci druhého kola 1.cyklu bude v r. 2020 hodnotená zástupcami Poľska a Malty.
Hlavnými témami diskusií zasadnutia Medzivládnej pracovnej skupiny pre prevenciu korupcie členských štátov UNCAC boli „Prevencia a riadenie konfliktu záujmov“ (Kapitola II, čl.7, odsek 4) a „Systém priznávania majetku a záujmov“ (Kapitola II, čl.8, odsek 5).
Požiadavka, aby verejní úradníci/činitelia predkladali či zverejňovali informácie o svojich aktívach (majetku) a záujmoch je relatívne moderný trend, ktorý bol zo začiatku chápaný ako porušenie práva na súkromie. Účelom tohto systému je však vyhnúť sa možnému vzniku konfliktu záujmov v budúcnosti, či neoprávnenému obohacovaniu s možným prepojením na korupčné správanie. Konkrétne požiadavky a riešenia sa líšia v jednotlivých členských krajinách. Jednou z kľúčových otázok napr. je, ktoré kategórie úradníkov majú predkladať priznania o majetku a záujmoch, a ďalej, či tieto hlásenia majú predkladať aj členovia ich rodín, či ďalšie im blízke osoby. Okrem členských krajín k témam vystúpili aj zastúpcovia GRECO, UNCAC, UNDP atď.
Na zasadnutí opätovne odznelo presvedčenie o nevyhnutnosti sústrediť sa na preventívne kroky v boji proti korupcii, spoluprácu a výmenu najlepších skúseností z praxe medzi členskými štátmi. Na rok 2019 pracovná skupina identifikovala ako hlavnú tému praktické skúsenosti z oblasti vývoja, hodnotenia a vplyvu proti-korupčných stratégií.
V rámci prvého rokovania Sekretariát UNCAC predniesol správu o počte a výsledkoch zapojených krajín v jednotlivých rokoch v rámci prvého a druhého hodnotiaceho cyklu. Pozornosť bola venovaná aj možnostiam a potrebe technickej pomoci, hlavne pre rozvojové krajiny, aj prispeniu mimovládnych organizácií v procese hodnotenia implementácie Dohovoru. Slovenská republika bola zatiaľ hodnotená v rámci 1. cyklu (dve správy), v rámci druhého kola 1.cyklu bude v r. 2020 hodnotená zástupcami Poľska a Malty.
Hlavnými témami diskusií zasadnutia Medzivládnej pracovnej skupiny pre prevenciu korupcie členských štátov UNCAC boli „Prevencia a riadenie konfliktu záujmov“ (Kapitola II, čl.7, odsek 4) a „Systém priznávania majetku a záujmov“ (Kapitola II, čl.8, odsek 5).
Požiadavka, aby verejní úradníci/činitelia predkladali či zverejňovali informácie o svojich aktívach (majetku) a záujmoch je relatívne moderný trend, ktorý bol zo začiatku chápaný ako porušenie práva na súkromie. Účelom tohto systému je však vyhnúť sa možnému vzniku konfliktu záujmov v budúcnosti, či neoprávnenému obohacovaniu s možným prepojením na korupčné správanie. Konkrétne požiadavky a riešenia sa líšia v jednotlivých členských krajinách. Jednou z kľúčových otázok napr. je, ktoré kategórie úradníkov majú predkladať priznania o majetku a záujmoch, a ďalej, či tieto hlásenia majú predkladať aj členovia ich rodín, či ďalšie im blízke osoby. Okrem členských krajín k témam vystúpili aj zastúpcovia GRECO, UNCAC, UNDP atď.
Na zasadnutí opätovne odznelo presvedčenie o nevyhnutnosti sústrediť sa na preventívne kroky v boji proti korupcii, spoluprácu a výmenu najlepších skúseností z praxe medzi členskými štátmi. Na rok 2019 pracovná skupina identifikovala ako hlavnú tému praktické skúsenosti z oblasti vývoja, hodnotenia a vplyvu proti-korupčných stratégií.
