Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
Štátny zamestnanci majú uložené povinnosti v § 111 Zákona o štátnej službe. Okrem tých štandardných, ako je dodržiavanie právnych predpisov, vykonávanie práce politicky neutrálne a nestranne, zachovávanie mlčanlivosti, sú to aj povinnosti, u ktorých je protikorupčný náboj jasne viditeľný. Ide napríklad o zdržanie sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov, prijímať alebo požadovať dary a iné výhody, nadobúdať majetok od organizácií konajúcich vo verejnom záujme, zvýhodňovať osoby blízke atď.
Zákon obsahuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Ide o obdobnú úpravu ako je v Ústavnom zákone 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Úprava povinností podávať majetkové priznania, ktorá sa týka všetkých štátnych zamestnancov, bola inšpirovaná právnou úpravou Ústavného zákona 357/2004 Z. z.. Na rozdiel od tohto zákona sa majetkové priznania štátnych zamestnancov nezverejňujú. Ich nezverejňovanie je síce logickým krokom, na druhej strane sa otvára lepšia možnosť na zvýšenie výpovednej hodnoty týchto priznaní. Ukladajú sa na päť rokov. Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok sa oceňuje cenou obvyklou, a priznáva sa, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia než 35.000 eur. Súčasťou je aj čestné vyhlásenie, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o príjmoch jeho domácnosti, ktoré by mohli byť považované „za nezdanené príjmy alebo príjmy z nestatočných zdrojov.“
Ak vzniknú pochybnosti o tom, že jeho majetkové prírastky štátneho zamestnanca nezodpovedajú jeho príjmom, má povinnosť vyčísliť hodnotu prírastkov a preukázať ich pôvod. Majetkové priznania sa predkladajú generálnemu tajomníkovi príslušného služobného úradu, ktorý ich preskúma, môže aj určiť osobu, ktorá priznanie preskúma. V špecifických prípadoch zákon označuje príslušnú osobu, ktorej sa priznanie podáva. V tomto smere nový zákon nevybočuje zo štandardov, ktoré ja osobne nepovažujem za dostatočné. Možnosti na vylepšenie pravidiel sa zhodujú s tými, ktoré sú uvedené v časti "Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov".
To, čo je treba oceniť, je zavedenie nového inštitútu „hromadných výberových konaní“, prostredníctvom ktorého sa vytvára priestor na transparentné obsadzovanie voľných pracovných miest. Navrhovatelia zákona sa inšpirovali v dobrej praxi niektorých štátov Európskej únie. Hromadné výberové konania nielen zjednodušujú systém výberu vhodných zamestnancov, ale aj sťažujú možnosť vytvárať výberové konania „šité na mieru“ konkrétnych záujemcov. Pravidlá výberu vo forme jednotných štandardov vytvárajú zdravé konkurenčné prostredie pre záujemcov o zamestnanie.
Zákon upravuje disciplinárnu zodpovednosť, podľa miery porušenia služobnej povinnosti rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením služobnej disciplíny, ponechanie miery závažnosti zákon ponechal na služobnom úrade. Keďže ani vo vzťahu k uvádzaniu neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkom priznaní zákon taxatívne nestanovuje mieru závažnosti, je logické, že toto môže byť posúdené až s ohľadom na závažnosť zamlčanej informácie, zavinenie a zrejme aj posúdenie motívu, prečo bola informácia zamlčaná resp. nesprávna. Presnejšie znenie zákona pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti za úmyselné porušenie povinností týkajúcich sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov by mohlo mať odstrašujúci preventívny účinok.
Zákon obsahuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Ide o obdobnú úpravu ako je v Ústavnom zákone 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Úprava povinností podávať majetkové priznania, ktorá sa týka všetkých štátnych zamestnancov, bola inšpirovaná právnou úpravou Ústavného zákona 357/2004 Z. z.. Na rozdiel od tohto zákona sa majetkové priznania štátnych zamestnancov nezverejňujú. Ich nezverejňovanie je síce logickým krokom, na druhej strane sa otvára lepšia možnosť na zvýšenie výpovednej hodnoty týchto priznaní. Ukladajú sa na päť rokov. Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok sa oceňuje cenou obvyklou, a priznáva sa, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia než 35.000 eur. Súčasťou je aj čestné vyhlásenie, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o príjmoch jeho domácnosti, ktoré by mohli byť považované „za nezdanené príjmy alebo príjmy z nestatočných zdrojov.“
Ak vzniknú pochybnosti o tom, že jeho majetkové prírastky štátneho zamestnanca nezodpovedajú jeho príjmom, má povinnosť vyčísliť hodnotu prírastkov a preukázať ich pôvod. Majetkové priznania sa predkladajú generálnemu tajomníkovi príslušného služobného úradu, ktorý ich preskúma, môže aj určiť osobu, ktorá priznanie preskúma. V špecifických prípadoch zákon označuje príslušnú osobu, ktorej sa priznanie podáva. V tomto smere nový zákon nevybočuje zo štandardov, ktoré ja osobne nepovažujem za dostatočné. Možnosti na vylepšenie pravidiel sa zhodujú s tými, ktoré sú uvedené v časti "Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov".
To, čo je treba oceniť, je zavedenie nového inštitútu „hromadných výberových konaní“, prostredníctvom ktorého sa vytvára priestor na transparentné obsadzovanie voľných pracovných miest. Navrhovatelia zákona sa inšpirovali v dobrej praxi niektorých štátov Európskej únie. Hromadné výberové konania nielen zjednodušujú systém výberu vhodných zamestnancov, ale aj sťažujú možnosť vytvárať výberové konania „šité na mieru“ konkrétnych záujemcov. Pravidlá výberu vo forme jednotných štandardov vytvárajú zdravé konkurenčné prostredie pre záujemcov o zamestnanie.
Zákon upravuje disciplinárnu zodpovednosť, podľa miery porušenia služobnej povinnosti rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením služobnej disciplíny, ponechanie miery závažnosti zákon ponechal na služobnom úrade. Keďže ani vo vzťahu k uvádzaniu neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkom priznaní zákon taxatívne nestanovuje mieru závažnosti, je logické, že toto môže byť posúdené až s ohľadom na závažnosť zamlčanej informácie, zavinenie a zrejme aj posúdenie motívu, prečo bola informácia zamlčaná resp. nesprávna. Presnejšie znenie zákona pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti za úmyselné porušenie povinností týkajúcich sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov by mohlo mať odstrašujúci preventívny účinok.
