Zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku

Zákon bol prijatý po tom, ako Ústavný súd SR svojím rozhodnutím PL.ÚS29/05 vyslovil nesúlad predchádzajúceho Zákona č. 335/2005 o preukazovaní pôvodu majetku s Ústavou SR. Hlavnými dôvodmi bola nedostatočná určitosť pojmu „majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov“, porušenie zákazu retroaktivity, t. j. možné spätné sankcionovanie za nemožnosť preukázania legálnych príjmov prakticky počas celého života, čo bolo súdom označené ako neprimerane zaťažujúce, súd namietal, že atribút nelegálnosti sa neviaže na konkrétne nelegálne konanie, ale je založený na domnienke resp. právnej fikcii, že majetok je nelegálny.  Podľa ústavného súdu zákon neprimerane delil dôkazné bremeno medzi občana a štát.    
Zákon č. 101/2010 Z. z. upravuje podmienky a postup pri odnímaní nelegálnych príjmov a to aj v prípade, ak príslušný súd rozhodne o prepadnutí časti, alebo celého majetku. Prvým možným oznamovateľom je orgán verejnej moci, ktorý získa informáciu, že majetok fyzickej alebo právnickej osoby bol nadobudnutý z nelegálnych zdrojov, zákon ukladá povinnosť podať oznámenie neodkladne. Finančná polícia má povinnosť konať aj na základe neanonymného oznámenia, ak osoba proti ktorej podanie smeruje, je identifikovaná. Dôvodom je vylúčene zlomyseľných podaní, u ktorých je predpoklad pravdivostí informácii nízky. Jednoznačne musí byť označený aj majetok, ktorý by mal byť nelegálny. Finančná polícia môže konať aj z vlastného podnetu, čo v praxi znamená, že by mala konať, ak má dostatok dôveryhodných informácií potrebných na začatie konania. V rámci konania preskúma hodnotu takého majetku, spôsob jeho nadobudnutia a legálnosť zdrojov z ktorých mohol byť nadobudnutý, využívajú sa obvyklé oprávnenia a možnosti, dané v zákone.
Výsledok takého preskúmavania finančná polícia predloží prokurátorovi, vo forme podania návrhu (pre súd) ak zistí, že „majetok bol najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy.Pre rok 2018 bola minimálna mzda stanovená na 480 eur. Prokurátor má povinnosť vyzvať povinnú osobu, aby do 30 dní predložila dôkazy o jeho hodnote a o tom, ako majetok nadobudla.
Prokurátor má potom povinnosť pred súdom dokázať existenciu rozdielu medzi preukázateľnými príjmami a skutočným majetkom dotknutej osoby (odporcu). Ak to dokáže, súd vysloví, že majetkový rozdiel odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a že tento prepadá v prospech štátu. Na základe výzvy súdu je odporca povinný označiť majetok, ktorý má prepadnúť. Prevyšujúcu rozdiel má súd  povinnosť vrátiť.
V praxi je tento zákon neúčinný. Povinné osoby delia svoj majetok tak, aby sa jeho hodnota znížila pod stanovenú hranicu a keďže dôkazné bremeno je na strane štátu, je dokazovanie tak komplikované, že výsledok je prakticky nulový.
 
V Českej republike sa vybrali cestou odhaľovania nepriznaných alebo zatajených daňových príjmov prostredníctvom správcu dane. Podmienky upravuje „Zákon č. 321/2016, ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti s preukazovaním pôvodu majetku.   Ak správca dane indikuje rozdiel medzi tvrdeniami v daňových priznaniach a nárastom spotreby alebo iných výdavkov vo výške viac ako 5 mil. českých korún (cca 197.000 eur), vyzve daňového poplatníka, aby preukázal, či jeho majetok je financovaný zo zdanených príjmov alebo z príjmov, ktoré zdaneniu nepodliehajú. Ak to nepreukáže, jeho majetok je zdanený štandardnou sadzbou dane prostredníctvom pomôcok a vyrubené sú mu aj penále (vo výške 50%, resp. 100%, ak neposkytol súčinnosť).