Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

Ústavný zákon, nazývaný aj ako ústavný zákon o konflikte záujmov, upravuje nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára, jeho povinnosti a obmedzenia na zamedzenie vzniku rozporu súkromných a verejných záujmov, jeho zodpovednosť za nesplnenie resp. porušenie povinností. Ústavný zákon definuje osoby, na ktoré sa zákon vzťahuje. Nie je tu účelné vymenovať celý zoznam verejných funkcionárov, preto stručne povedané, okrem ústavných činiteľov sú to najmä vedúci predstavitelia ústredných a miestnych orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, verejnoprávnych korporácií, štátnych tajomníkov, sudcov atď. Ide o široký okruh osôb, ktorý bol rozšírený novelou 545/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006.
Ústavný zákon ukladá povinnosť verejnému funkcionárovi uviesť nielen svoje majetkové pomery, ale aj pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.V čl. 7 ods. 4 ústavný zákon definuje, že majetkovými pomermi sa rozumie vlastníctvo nehnuteľnosti, vlastníctvo hnuteľnej veci so zvyčajnou cenou presahujúcou 35 násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty i existencie záväzku v menovitej hodnote 35 násobku minimálnej mzdy. Verejný funkcionár má povinnosť podať písomné oznámenie, v ktorom vyhlási aj, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie s inými vymenovanými funkciami, zamestnaniami alebo činnosťami, informácie o súbežných pracovných vzťahoch, funkciami v orgánoch samosprávy, príjmy za predchádzajúci kalendárny rok.Toto vyhlásenie sa zverejňuje na webovom sídle Národnej rady SR. Predkladanie majetkových priznaní je len jednou z povinností, ktorá je uložená verejným funkcionárom. Títo funkcionári musia súčasne predkladať aj potvrdenie o podanom daňovom priznaní za predchádzajúci kalendárny rok.
S otázkami majetkových priznaní je spojená aj problematika darov. Ústavný zákon v čl. 4 ods. 2 písm. b) ukladá verejným funkcionárom zdržať sa žiadania darov, prijímania darov, navádzania iného na ich poskytovanie alebo získavania iných výhod; výnimkou je poskytovanie darov na základe zákona alebo pri zvyčajnom výkone verejnej funkcie. Pre úplnosť možno aspoň zjednodušene uviesť, že v článku 4 sú verejným funkcionárom uložené zákazy uprednostňovať osobný záujem pred verejným, uprednostňovať pre seba alebo pre iného obchodný styk s právnickými osobami, ktoré majú vzťah k verejným zdrojom, nadobúdať majetok od takýchto právnických osôb inak ako vo verejnej súťaži alebo dražbe (to sa vzťahuje aj na im blízke osoby), uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve a používať symboly spojené s týmito inštitúciami na svoj osobný prospech.  
Je zrejmé, že tento ústavný zákon obsahuje mnohé preventívne protikorupčné opatrenia, povinnosť predkladať majetkové priznania je len jedným z nich. Z pohľadu návrhu možných protikorupčných opatrení však táto oblasť poskytuje relevantný priestor na zvýšenie jeho preventívneho účinku.
Ako je uvedené vyššie, verejný funkcionár má povinnosť uviesť majetkové pomery, ktorými sa rozumie „vlastníctvo“ nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, majetkové práva i záväzky (s hodnotou prevyšujúcou 35 násobok minimálnej mzdy t. j. v súčasnosti cca 16.870 eur). Ide o deklaratórnu povinnosť, pričom povinná osoba pri nehnuteľnostiach uvádza aj údaje o identifikujúce nehnuteľnosť prostredníctvom popisu druhu majetku, katastrálne územie, číslo parcely, číslo LV a vlastnícky podiel. U hnuteľných vecí, majetkových práv alebo iných majetkových hodnôt a záväzkoch deklaruje popis a vlastnícky podiel. Formulár je dostupný na webovom sídle NR SR. Pravidlá podávania majetkových priznaní nepopisujem, na účely tejto práce to nie je dôležité, keďže sa nachádzajú v samotnom zákone.
Ústavný zákon síce rieši aj otázky zákazu prijímania darov (pozri vyššie), chýba tu však dôslednejšia úprava pravidiel, napr. do akej hodnoty je prijatie daru prípustné, kedy dar ostáva vo vlastníctve obdarovaného a kedy má obdarovaný verejný funkcionár povinnosť odovzdať ho inštitúcii, ktorú reprezentuje. Užitočné by bolo napríklad určenie maximálnej hodnoty daru, ktorý by nebolo potrebné evidovať. V Japonsku je napríklad prípustné prijať dar v hodnote 5000 yenov, t. j. približne 38 eur (hodnota zodpovedá jednému kvalitnému obedu v reštaurácii). V našich podmienkach je všeobecná prax, že ak uložené obmedzenie je neprimerane prísne, v praktickom živote je nevykonateľné, štandardne sa vôbec nerešpektuje.
Vzhľadom  na to, že verejný funkcionár nemá povinnosť deklarovať hodnotu vecí, kontrolný orgán, aj napriek existencií informácií o príjmoch verejného funkcionára, v podstate nemá možnosti objektívne vyhodnotiť, či prípadne existuje pochybnosť o prípadnom konflikte záujmov.
Orgán, ktorému sa oznámenie podáva, má v prípade pochybností o úplnosti resp. správnosti údajov právo požiadať funkcionára o vysvetlenie. Ak toto považuje za nedostatočné, má právo začať konanie podľa osobitného predpisu (podľa toho, o akého funkcionára sa týka). Ústavný súd sa danou otázkou zaoberal a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmyslom zákona je vytvorenie reálnej možnosti kontrolovať dodržiavanie zákona najmä vo vzťahu k prírastkom majetku a dodal, že „kontrola má smerovať k tomu, aby sa dalo jasne identifikovať, z akých zdrojov boli prírastky majetku nadobudnuté."  Oznamovanie majetkových pomerov ústavný súd označil ako preventívne protikorupčné opatrenie.
Podľa čl. 7 ods. 7 sa informácie zverejňujú spôsobom a v rozsahu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nezverejňujú sa informácie, ktoré by umožňovali identifikáciu hnuteľných vecí, vlastníckych práv a záväzkov.