Schválenie protikorupčnej politiky Slovenskej republiky na roky 2019 -2023
12.12.2018
Vláda SR na rokovaní dňa 12.decembra 2018 schválila materiál Návrh protikorupčnej politiky Slovenskej republiky na roky 2019 – 2023.
V predkladanom materiáli sa nanovo a komplexne upravuje protikorupčná politika na ďalšie obdobie a zdokonaľuje sa systém protikorupčnej prevencie. Ambíciou je nahradiť formalistický, resp. úradnícky, prístup k zápasu s korupciou prístupom, ktorý kladie dôraz na dosiahnutú účinnosť protikorupčných opatrení, ktorú budú občania registrovať. To znamená, že nestačí vypracovať, prijať či schváliť príslušný predpis, dokument či protikorupčné opatrenie, ale sústrediť sa treba predovšetkým na preukázateľnosť účinkov protikorupčných opatrení. Od rezortov sa teda očakáva zvýšenie efektívnosti zápasu s korupciou.
Stanovené priority a ciele zahŕňajú presadzovanie a ochranu verejného záujmu, zmenšenie priestoru a príležitostí pre korupciu, podporu a presadzovanie transparentnosti, zlepšenie kvality legislatívneho a právneho prostredia, ako aj zlepšenie podmienok na podnikanie. Vymedzujú sa zásady protikorupčnej prevencie vrátane riadenia korupčných rizík a prehlbovania kultúry morálnej integrity. Tento materiál obsahuje aj návrhy základných opatrení, ktoré by sa mali podrobne rozpracovať v rezortných protikorupčných programoch.
Na túto protikorupčnú politiku bude nadväzovať národný protikorupčný program, ktorý úrad vlády predloží v spolupráci s ministerstvom vnútra do konca júna 2019 a jednotlivé ministerstvá do konca augusta 2019. V záujme zvýšenia transparentnosti sa zvýrazňuje adresná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev nielen za vypracovanie, ale aj za úspešnú realizáciu svojho vlastného protikorupčného programu. Rezorty zverejnia svoje vlastné protikorupčné programy aj s opatreniami na svojich webových sídlach a každý rok aj vyhodnotenie ich vykonávania. Dôraz sa pritom kladie na dosiahnuté a preukázateľné účinky realizácie. Tieto účinky by sa mali prejaviť nielen v zúžení priestoru na korupciu alebo v počte odhalených prípadov korupcie, ale najmä a predovšetkým vo zvýšenej dôvere občanov v štátne orgány, lepšej kvalite legislatívneho a právneho prostredia a podmienok na podnikanie.
V predkladanom materiáli sa nanovo a komplexne upravuje protikorupčná politika na ďalšie obdobie a zdokonaľuje sa systém protikorupčnej prevencie. Ambíciou je nahradiť formalistický, resp. úradnícky, prístup k zápasu s korupciou prístupom, ktorý kladie dôraz na dosiahnutú účinnosť protikorupčných opatrení, ktorú budú občania registrovať. To znamená, že nestačí vypracovať, prijať či schváliť príslušný predpis, dokument či protikorupčné opatrenie, ale sústrediť sa treba predovšetkým na preukázateľnosť účinkov protikorupčných opatrení. Od rezortov sa teda očakáva zvýšenie efektívnosti zápasu s korupciou.
Stanovené priority a ciele zahŕňajú presadzovanie a ochranu verejného záujmu, zmenšenie priestoru a príležitostí pre korupciu, podporu a presadzovanie transparentnosti, zlepšenie kvality legislatívneho a právneho prostredia, ako aj zlepšenie podmienok na podnikanie. Vymedzujú sa zásady protikorupčnej prevencie vrátane riadenia korupčných rizík a prehlbovania kultúry morálnej integrity. Tento materiál obsahuje aj návrhy základných opatrení, ktoré by sa mali podrobne rozpracovať v rezortných protikorupčných programoch.
Na túto protikorupčnú politiku bude nadväzovať národný protikorupčný program, ktorý úrad vlády predloží v spolupráci s ministerstvom vnútra do konca júna 2019 a jednotlivé ministerstvá do konca augusta 2019. V záujme zvýšenia transparentnosti sa zvýrazňuje adresná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev nielen za vypracovanie, ale aj za úspešnú realizáciu svojho vlastného protikorupčného programu. Rezorty zverejnia svoje vlastné protikorupčné programy aj s opatreniami na svojich webových sídlach a každý rok aj vyhodnotenie ich vykonávania. Dôraz sa pritom kladie na dosiahnuté a preukázateľné účinky realizácie. Tieto účinky by sa mali prejaviť nielen v zúžení priestoru na korupciu alebo v počte odhalených prípadov korupcie, ale najmä a predovšetkým vo zvýšenej dôvere občanov v štátne orgány, lepšej kvalite legislatívneho a právneho prostredia a podmienok na podnikanie.
