Prevencia korupcie
Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku v II. Kapitole „Preventívne opatrenia“ ukladá v rámci politiky a praxe predchádzania korupcii (čl. 5) prijať a viesť „účinnú a koordinovanú protikorupčnú politiku“ v súlade so zásadami „riadneho spravovania verejných vecí, transparentnosti a zodpovednosti“. Dohovor ďalej ukladá povinnosť usilovať sa „prijímať a presadzovať účinné postupy s cieľom predchádzať korupcii a pravidelne ich vyhodnocovať.
Pojem prevencia korupcie je možné vyjadriť ako nastavenie systematických činností pri zisťovaní príčin vzniku korupcie, podmienok jej existencie, smerujúcich k zníženiu pravdepodobnosti jej výskytu. Neoddeliteľnou súčasťou je nielen identifikácia rizík korupcie, ich vyhodnotenie na základe merateľných faktov, ale najmä nastavovanie opatrení na ich zníženie. Pod nastavovaním opatrení je potrebné rozumieť nielen odhaľovanie, ale aj odstraňovanie príčin korupcie, príležitostí na jej páchanie, ako aj vytváranie podmienok na zmenšovanie rizík. Prostriedkom sú vhodné právne i mimoprávne prostriedky, ktoré odradzujú od páchania korupcie, včítane využívania postihov.
Ak hovoríme o systematických činnostiach, je na mieste spomenúť existenciu medzinárodnej normy ISO 37001:2016, ktorá veľmi komplexne vymedzuje požiadavky implementácie, udržiavania a zlepšovania systému protikorupčného manažérstva, čo preložené do zrozumiteľného jazyka znamená vyhodnotenie kvality protikorupčných opatrení na základe presne stanovených podmienok. Aj keď technicky napísaná ISO norma by pri predstave plnenia jej požiadaviek asi vyľakala väčšinu zamestnancov verejnej správy, ktorí sa zaoberajú činnosťami súvisiacimi s prevenciou korupcie, jej logika a komplexnosť stojí za bližšie oboznámenie sa. Z praktického pohľadu je vhodné poznamenať, že v každej organizácii existuje systém manažérstva, rozdielna je jeho zložitosť (podľa komplikovanosti štruktúry organizácie) a jeho kvalitatívna úroveň, ktorá je daná preukázateľnosťou plnenia požiadaviek.