Ochrana oznamovateľov

Najnovšie zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov

Národná rada SR schválila 10. mája 2023 zákon č. 189/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Zákon nadobudol účinnosť od 1. júla 2023, okrem čl. I bodov 19, 20, 27, 28, 42, 43 a 46, ktoré sa týkajú interných systémov oznamovania a sankcií, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2023. Predmetom prijatia zákona bola predovšetkým transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie a posilňuje ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Nový zákon o ochrane oznamovateľov

učinný od 1.3.2019

Národná rada SR schválila 30. januára 2019 návrh zákona č. 54/2019 Z. z. ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol schválený vládou a predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2018 až 2020 (časť 5. „Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu“, kapitola „Politika boja proti korupcii“) a v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Odborným gestorom je odbor prevencie korupcie, pri príprave návrhu zákona významne spolupracovala sekcia vládnej legislatívy ÚV SR a odbor bezpečnostnej legislatívy kancelárie ministra vnútra SR.

Zákon upravuje:

podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaní kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a
zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Najvýznamnejšou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ako samostatného a nezávislého orgánu, ktorý poskytuje ochranu oznamovateľom podľa tohto zákona a tiež rozhoduje o žiadostiach o priznaní odmeny za kvalifikované oznámenie.

Kto? Za oznamovateľa sa považuje fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi.

Podmienkou pri akomkoľvek oznámení je, aby toto bolo urobené v dobrej viere, teda aby osoba, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnievala, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé. Ak osoba nekoná v dobrej viere na ochranu nemá nárok.

Čo? Zákon rozlišuje oznámenie a kvalifikované oznámenie. Oznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme. Kvalifikované oznámenie je také, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. Pri kvalifikovanom oznámení je poskytnutá ochrana dôraznejšia a pre oznamovateľa jednoduchšia.

Ako? Pri oznámení možno využiť interný alebo externý kanál.

Interný kanál,

teda akékoľvek oznámenie protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi má pomôcť samotnému zamestnávateľovi, aby si chránil svoju dobrú povesť a svoje vlastné zdroje, zároveň vytvára priestor, aby sa vyhol prípadným postihom, v niektorých prípadoch aj trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Malo by to teda byť v jeho záujme, aby so svojim zamestnancami komunikoval.

Aké povinnosti má zamestnávateľ? Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 50 zamestnancov a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:

podávaní oznámení,
preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa,
evidovaní oznámení,
oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia,
spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.

Na koho sa môže oznamovateľ obrátiť? Zamestnávateľ je povinný určiť organizačnú zložku alebo osobu (tzv. zodpovednú osobu), ktorá plní úlohy zamestnávateľa. Pod týmito úlohami sa rozumie:

preverovanie oznámení do 90 dní od jeho prijatia
oznámenie výsledku preverenia oznámenia do 10 dní od preverenia
oznámenie opatrení prijatých na základe preverenia oznámenia.

Zákon však naďalej zachováva povinnosť občanov oznámiť alebo prekaziť trestný čin v zmysle osobitných predpisov (§ 340 a 341 trestného zákona).

Oznámenie protispoločenskej činnosti nie je porušením zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a to ani ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (toto ale neplatí pri špecifických citlivých informácií napr. utajovaných skutočností, poštového tajomstva, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, telekomunikačného tajomstva alebo daňového tajomstva, dôverných štatistických údajov, údajov zo zdravotnej dokumentácie, povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb alebo o povinnosť mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb).

Aj napriek tomu však nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ nezačne voči oznamovateľovi robiť „odvetné opatrenia“. Ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením sú voči nemu urobené pracovnoprávne úkony (napríklad zníženie platu, preloženie, ukončenie pracovného pomeru a pod), s ktorými nesúhlasí, môže do 15 dní požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takýchto úkonov. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, úrad pozastaví na 30 dní takýto pracovnoprávny úkon. Oznamovateľa zároveň poučí, že môže požiadať súd, o vydanie neodkladného opatrenia. Ak je takýto návrh podaný, pozastavenie trvá až do rozhodnutia súdu o samotnom návrhu. Keďže úrad poskytuje aj právne poradenstvo, bude oznamovateľom radiť a pomáhať.

Externý kanál.

Odlišná je situácia ak niekto podá tzv. kvalifikované oznámenie, čo znamená že oznamovateľ oznámi závažnú protispoločenskú činnosť, teda vybrané trestné činy (trestné činy korupcie, trestné činy verejných činiteľov, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe), ale aj iné trestné činy za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody so sadzbou prevyšujúcou tri roky, resp. závažnejšie správne delikty (detailne to upravuje § 2 písm. d zákona).

Ako požiadať o ochranu? Pre uplatnenie ochrany v rámci externého kanálu je potrebné podať žiadosť prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice (napríklad aj na polícii pri podaní trestného oznámenia). Poskytnutím ochrany prokurátorom (tento najskôr preverí, či sú splnené podmienky) sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom, ktorému prináležia práva a povinnosti podľa zákona. Obdobné právomoci má správny orgán, ktorý koná o vybraných správnych deliktoch (napr. správny orgán na úseku životného prostredia a podobne).

Inak povedané, bez súhlasu úradu je každý takýto „negatívny“ pracovnoprávny úkon neplatný. Naviac zamestnávateľ, ak urobí takýto úkon bez súhlasu úradu, môže dostať pokutu od úradu až 2000 eur. Rovnako môže byť sankcionovanie porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa.

Chránený oznamovateľ požíva ochranu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Úrad súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením (dôkazné bremeno je teda na zamestnávateľovi, nie na zamestnancovi). V opačnom prípade úrad žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu úradu o žiadosti o udelenie súhlasu nie je možné podať odvolanie.

Do kedy ochrana trvá? Ochrana oznamovateľa trvá počas, ale aj po skončení trestného konania alebo konania o správnom delikte, a to až 3 roky.
Iné spôsoby zániku ochrany:

v prípade vzdania sa ochrany formou písomného oznámenia chráneného oznamovateľa úradu,
skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo krivej výpovede alebo krivej prísahy v súvislosti s urobením kvalifikovaného oznámenia.

A čo odmena? Chránený oznamovateľ má právo podať žiadosť o poskytnutie odmeny za kvalifikované oznámenie, a to až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, ak:

v trestom konaní na základe jeho kvalifikovaného oznámenia bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, alebo
trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo
v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.

Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok.

Žiadosť o poskytnutie odmeny je možné podať do 6 mesiacov od doručenia oznámenia o poskytnutí ochrany alebo od vydania písomného potvrdenia, že oznamovateľ urobil kvalifikované oznámenie. Túto žiadosť je potrebné podať Úradu na ochranu oznamovateľov. Úrad rozhodne o žiadosti do 3 mesiacov odo dňa jej doručenia.

Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti

Národná rada SR schválila 16. októbra 2014 návrh zákona č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti . Zákon upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní.

Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd.

"Chceme tým, ktorí naberú odvahu, garantovať, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, vieme ochrániť ich vzťahy, ktoré doteraz mali tak, aby sa nebáli a oznámili také konanie, ktoré je v rozpore či už s trestným zákonom alebo v rozpore s niektorými predpismi, ktoré sa dotýkajú správnych deliktov," vysvetlil minister vnútra.

Najdôležitejšie zmeny v zákone

Rozšírenie osobnej a vecnej pôsobnosti

Okrem oznamovateľov v pracovnoprávnom vzťahu sa zákonná ochrana bude vzťahovať aj na oznamovateľov vo vzťahu obdobnom pracovnoprávnemu (napr.  člen orgánu právnickej osoby, činnosť SZČO, odborná prax, dobrovoľník, zmluvný partner). Okrem iného zákon rozširuje možnosti anonymného oznamovania, ako aj ochranu oznamovateľov, ktorí zverejnenia obsah oznámenia. 

V zákone došlo k rozšíreniu okruhu trestných činov, ktoré budú predstavovať závažnú protispoločenskú činnosť, teda bude za ich oznámenie možné oznamovateľovi poskytnúť ochranu. Ide o zníženie hornej hranice trestných činov z troch rokov na dva roky a tiež o explicitné vymenovanie trestných činov, za ktoré bude takisto možné poskytnúť ochranu, hoci v základnej skutkovej podstate trest odňatia slobody nepresahuje dva roky (napr. ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami, krádež či marenie konkurzného konania).  

Podľa nového znenia zákona je možné oznámiť aj skutočnosti spojené s obchodným tajomstvom, ktoré boli v predchádzajúcom zákone vyňaté z ochrany.

Zároveň boli zavedenie definície odvetného opatrenia a konkrétnych typov odvetných opatrení. Zákon pod tento pojem radí napr. výpoveď, skončenie skúšobnej doby alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú, odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia a zmena pracovných povinností, času alebo miesta výkonu práce.

V neposlednom rade je v zákone definovaný zákaz odvety aj voči ľuďom, ktorí poskytli oznamovateľovi pomoc v súvislosti s oznámením a voči tzv. zodpovedným osobám, ktoré na pracovisku preverujú interné oznámenia.

Zmeny v povinnostiach a postupe zamestnávateľa pri prijímaní oznámení

Rozšírenie povinných osôb, ktoré budú musieť mať zavedený vnútorný systém oznamovania aj o zamestnávateľov, ktorí poskytujú finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia. 

Zavedenie  jednoznačnej povinnosti pre zamestnávateľov mať zodpovednú osobu za preverovanie oznámení a komunikáciu s oznamovateľom z radov svojich zamestnancov. Externé plnenie povinností zodpovednej osoby nebude možné. Ak si súkromné firmy s počtom zamestnancov nižším ako 250 najmú tretiu stranu na preverovanie oznámení, budú musieť mať aj na svojom pracovisku určenú osobu zodpovednú za preverenie oznámení a následnú komunikáciu s oznamovateľom.

Zákonom bol zavedený mechanizmus na ochranu totožnosti oznamovateľa. Na poskytnutie informácie o totožnosti oznamovateľa je potrebný jeho písomný súhlas.

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá pribudla, je povinnosť „prijať opatrenie voči zamestnancovi, ktorý bráni urobeniu oznámenia alebo vedeniu evidencie oznámení“.

Zmena v lehotách

Zmena lehoty na oboznámenie oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho podnetu. Doteraz tak mohol zamestnávateľ urobiť do 10 dní od preverenia oznámenia, po novom tak bude musieť urobiť do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia.

Zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov

Zákonom dochádza k skráteniu názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Úrad na ochranu oznamovateľov.

Sankcie

Došlo k zavedeniu nových priestupkov a zároveň aj k zvyšovaniu pokút za spáchanie takýchto správnych deliktov.
Zvýšenie pokuty z 2 000 eur na 6 000 eur v prípade, že fyzická osoba:  

hrozí odvetným opatrením, pokúsi sa o odvetné opatrenie alebo postihne oznamovateľa odvetným opatrením v súvislosti s urobením oznámenia, 
poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby, alebo 
pokúsi sa zabrániť alebo bráni urobeniu oznámenia.

V prípade opakovania takéhoto správania voči oznamovateľovi, ak sa zamestnávateľ v priebehu nasledujúcich dvoch rokoch od prvého konania znova dopustí odvetných opatrení, úrad bude môcť uložiť dvojnásobok prvej pokuty, maximálne 12 000 eur. 

Zavedenie pokuty do 100 000 eur zamestnávateľovi, ktorý urobí voči oznamovateľovi alebo „chránenej osobe“ pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, hrozí odvetným opatrením alebo sa pokúsi o odvetné opatrenie oznamovateľa či „chránenej osoby“. Taktiež je možné túto pokutu uložiť zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov a porušil niektorú zo zákonných povinností týkajúcich sa vnútorných systémov oznamovania.

Zavedenie pokuty do 30 000 eur pre zamestnávateľa, ktorý neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole plnenia povinností zákona alebo nepredložil úradu písomnú správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.