Tu nájdete všetky informácie týkajúce sa činnosti komisie, kandidátov, prebiehajúcich a skončených konaniach.
 

Národná rada SR schválila 30. januára 2019 návrh zákona č. 54/2019 Z. z.  ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  Návrh zákona bol schválený vládou a predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2018 až 2020 (časť 5. „Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu“, kapitola „Politika boja proti korupcii“) a v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Odborným gestorom je odbor prevencie korupcie, pri príprave návrhu zákona významne spolupracovala sekcia vládnej legislatívy ÚV SR a odbor bezpečnostnej legislatívy kancelárie ministra vnútra SR.

Zákon upravuje:
 

Najvýznamnejšou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ako samostatného a nezávislého orgánu, ktorý poskytuje ochranu oznamovateľom podľa tohto zákona a tiež rozhoduje o žiadostiach o priznaní odmeny za kvalifikované oznámenie.

Kto? Za oznamovateľa sa považuje fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi.

Podmienkou pri akomkoľvek oznámení je, aby toto bolo urobené v dobrej viere, teda aby osoba, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v čase oznámenia má, sa odôvodnene domnievala, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé. Ak osoba nekoná v dobrej viere na ochranu nemá nárok.

Čo? Zákon rozlišuje oznámenie a kvalifikované oznámenie. Oznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme. Kvalifikované oznámenie  je také, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. Pri kvalifikovanom oznámení je poskytnutá ochrana dôraznejšia a pre oznamovateľa jednoduchšia.  

Ako? Pri oznámení možno využiť interný alebo externý kanál.

Interný kanál,

teda akékoľvek oznámenie protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi má pomôcť samotnému zamestnávateľovi, aby si chránil svoju dobrú povesť a svoje vlastné zdroje, zároveň vytvára priestor, aby sa vyhol prípadným postihom, v niektorých prípadoch aj trestnej zodpovednosti právnickej osoby.  Malo by to teda byť v jeho záujme, aby so svojim zamestnancami komunikoval.

Aké povinnosti má zamestnávateľ? Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 50 zamestnancov a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:
 

Na koho sa môže oznamovateľ obrátiť? Zamestnávateľ je povinný určiť organizačnú zložku alebo osobu (tzv. zodpovednú osobu), ktorá plní úlohy zamestnávateľa. Pod týmito úlohami sa rozumie:
 

Zákon však naďalej zachováva povinnosť občanov oznámiť alebo prekaziť trestný čin v zmysle osobitných predpisov (§ 340 a 341 trestného zákona).

Oznámenie protispoločenskej činnosti nie je porušením zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a to ani ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (toto ale neplatí pri špecifických citlivých informácií napr. utajovaných skutočností, poštového tajomstva, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, telekomunikačného tajomstva alebo daňového tajomstva, dôverných štatistických údajov, údajov zo zdravotnej dokumentácie, povinnosti mlčanlivosti príslušníkov spravodajských služieb alebo o povinnosť mlčanlivosti pri poskytovaní právnych služieb).

Aj napriek tomu však nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ nezačne voči  oznamovateľovi  robiť „odvetné opatrenia“. Ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením sú voči nemu urobené pracovnoprávne úkony (napríklad zníženie platu, preloženie, ukončenie pracovného pomeru a pod), s ktorými nesúhlasí, môže do 15 dní požiadať úrad, aby pozastavil účinnosť takýchto úkonov. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, úrad pozastaví na 30 dní takýto pracovnoprávny úkon. Oznamovateľa zároveň poučí, že môže požiadať súd, o vydanie neodkladného opatrenia. Ak je takýto návrh podaný, pozastavenie trvá až do rozhodnutia súdu o samotnom návrhu. Keďže úrad poskytuje aj právne poradenstvo, bude oznamovateľom radiť a pomáhať.

Externý kanál.

Odlišná je situácia ak niekto podá tzv. kvalifikované oznámenie, čo znamená že oznamovateľ oznámi závažnú protispoločenskú činnosť, teda vybrané trestné činy  (trestné činy korupcie, trestné činy verejných činiteľov, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe), ale aj iné trestné činy za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody so sadzbou prevyšujúcou tri roky, resp. závažnejšie správne delikty (detailne to upravuje § 2 písm. d zákona).

Ako požiadať o ochranu? Pre uplatnenie ochrany v rámci externého kanálu je potrebné podať žiadosť prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice (napríklad aj na polícii pri podaní trestného oznámenia). Poskytnutím ochrany prokurátorom (tento najskôr preverí, či sú splnené podmienky) sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom, ktorému prináležia práva a povinnosti podľa zákona. Obdobné právomoci má správny orgán, ktorý koná o vybraných správnych deliktoch (napr. správny orgán na úseku životného prostredia a podobne).

Inak povedané, bez súhlasu úradu je každý takýto „negatívny“ pracovnoprávny úkon neplatný. Naviac zamestnávateľ, ak urobí takýto úkon bez súhlasu úradu, môže dostať pokutu  od úradu až 2000 eur. Rovnako môže byť sankcionovanie porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa.

Chránený oznamovateľ požíva ochranu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Úrad súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením (dôkazné bremeno je teda na zamestnávateľovi, nie na zamestnancovi). V opačnom prípade úrad žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu úradu o žiadosti o udelenie súhlasu nie je možné podať odvolanie.  

Do kedy ochrana trvá? Ochrana oznamovateľa trvá počas, ale aj po skončení trestného konania alebo konania o správnom delikte, a to až 3 roky.
Iné spôsoby zániku ochrany:
 

A čo odmena? Chránený oznamovateľ má právo podať žiadosť o poskytnutie odmeny za kvalifikované oznámenie, a to až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, ak:
 

Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti