Možné preventívne opatrenia - netrestný charakter
Pokiaľ ide o možnosti na preventívne protikorupčné opatrenia, právny poriadok už dnes, za určitých okolností, umožňuje overiť skutočnú hodnotu majetku konkrétnych osôb s využitím osobitných predpisov. Procesné oprávnenia Trestného poriadku možno využiť v prípade podozrenia zo spáchania konkrétnych trestných činov. Toto je však mimoriadne komplikované, keďže príjmy z nelegálnych zdrojov „podozriví“ zhromažďujú zvyčajne dlhšiu dobu spoločne s legálnymi príjmami. Tento problém je viditeľný aj pri praktickom postihovaní páchateľov pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona. Možnosť využiť ustanovenia Zákona o preukazovaní pôvodu majetku, je rovnako veľmi komplikovaná (pozri predchádzajúcu kapitolu), lepšie možnosti by po právnych úpravách mohol poskytovať aj Zákon o dani z príjmov, tak ako je tomu v Českej republike.
Priestor na zlepšenie preventívnych opatrení, pokiaľ ide o majetkové priznania verejných funkcionárov a pracovníkov vo verejnej správe, sa otvára v úprave zákonmi uložených povinností, aké informácie majú takého osoby povinnosť predložiť. Uvádzanie presnejšieho popisu veci s informáciami, ktoré zreálňujú možnosť odhadnúť jej hodnotu, napr. nadobúdacej ceny, spôsobu financovania napr. vo forme výšky a počtu splátok, roku výroby tam, kde to má význam (napr. u spotrebných vecí, ako sú osobné motorové vozidlá a podobne), roku nadobudnutia, obvyklej (tržnej) hodnoty veci, by výrazne zvýšilo preventívny účinok zákona, najmä, ak by povinnosť uvádzať príjmy bola doplnená uložením ďalších povinností, napr. identifikovaním domácich a zahraničných účtov a súčtom ich zostatkov ku konkrétne stanovenému dátumu.
Prospešné by bolo aj vykonávanie kontroly nezávislým orgánom. Pretože kontrola skutočného stavu majetku u tak vysokého počtu osôb je v súčasnosti nereálna, majetkové pomery by sa mohli preverovať v prípade zistenia konkrétneho podozrenia alebo napr. elektronickým losovaním, v počte, ktorý je primeraný objektívnym možnostiam. Takýmto úradom by mohol byť spomínaný úrad na ochranu oznamovateľov (pozri kapitolu 2.2.1), ktorý by v budúcnosti mohol preberať ďalšie kompetencie týkajúce sa ochrany verejného záujmu, neskôr by podľa toho mohol aj nazývať.
Súčasne so sprísnením požiadaviek na oznamovanie potrebných údajov je potrebné veľmi citlivo zvážiť, ktoré údaje by sa mali sprístupňovať verejnosti. Bezbrehé zverejňovanie informácií so sebou prináša nielen bezpečnostné riziká, ale aj riziká „očierňovania“ prostredníctvom sociálnych sietí alebo médiami. V kombinácii s aktuálnymi výškami platov sa môže ľahko stať, že odborníci jednoducho vo verejnej správe pracovať odmietnu. Neverejné údaje by mali byť dostupné len oprávnenému okruhu osôb, pričom každé nahliadnutie by malo byť evidované a odôvodnené. Neprimerané zverejňovanie údajov by zrejme navyše vyvolávalo snahu obchádzať účel zákona.
V prípade Ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov poslanci rozhodujú aj o právach a povinnostiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj ich samých. Prípadné zmeny si vyžadujú 3/5 súhlas poslancov. Akékoľvek navrhované úpravy, a nielen v prípade ústavného zákona, musia byť preto skutočne vyvážené a podliehať všeobecnému konsenzu, inak výhľady na ich schválenie nie sú pozitívne.
Priestor na zlepšenie preventívnych opatrení, pokiaľ ide o majetkové priznania verejných funkcionárov a pracovníkov vo verejnej správe, sa otvára v úprave zákonmi uložených povinností, aké informácie majú takého osoby povinnosť predložiť. Uvádzanie presnejšieho popisu veci s informáciami, ktoré zreálňujú možnosť odhadnúť jej hodnotu, napr. nadobúdacej ceny, spôsobu financovania napr. vo forme výšky a počtu splátok, roku výroby tam, kde to má význam (napr. u spotrebných vecí, ako sú osobné motorové vozidlá a podobne), roku nadobudnutia, obvyklej (tržnej) hodnoty veci, by výrazne zvýšilo preventívny účinok zákona, najmä, ak by povinnosť uvádzať príjmy bola doplnená uložením ďalších povinností, napr. identifikovaním domácich a zahraničných účtov a súčtom ich zostatkov ku konkrétne stanovenému dátumu.
Prospešné by bolo aj vykonávanie kontroly nezávislým orgánom. Pretože kontrola skutočného stavu majetku u tak vysokého počtu osôb je v súčasnosti nereálna, majetkové pomery by sa mohli preverovať v prípade zistenia konkrétneho podozrenia alebo napr. elektronickým losovaním, v počte, ktorý je primeraný objektívnym možnostiam. Takýmto úradom by mohol byť spomínaný úrad na ochranu oznamovateľov (pozri kapitolu 2.2.1), ktorý by v budúcnosti mohol preberať ďalšie kompetencie týkajúce sa ochrany verejného záujmu, neskôr by podľa toho mohol aj nazývať.
Súčasne so sprísnením požiadaviek na oznamovanie potrebných údajov je potrebné veľmi citlivo zvážiť, ktoré údaje by sa mali sprístupňovať verejnosti. Bezbrehé zverejňovanie informácií so sebou prináša nielen bezpečnostné riziká, ale aj riziká „očierňovania“ prostredníctvom sociálnych sietí alebo médiami. V kombinácii s aktuálnymi výškami platov sa môže ľahko stať, že odborníci jednoducho vo verejnej správe pracovať odmietnu. Neverejné údaje by mali byť dostupné len oprávnenému okruhu osôb, pričom každé nahliadnutie by malo byť evidované a odôvodnené. Neprimerané zverejňovanie údajov by zrejme navyše vyvolávalo snahu obchádzať účel zákona.
V prípade Ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov poslanci rozhodujú aj o právach a povinnostiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj ich samých. Prípadné zmeny si vyžadujú 3/5 súhlas poslancov. Akékoľvek navrhované úpravy, a nielen v prípade ústavného zákona, musia byť preto skutočne vyvážené a podliehať všeobecnému konsenzu, inak výhľady na ich schválenie nie sú pozitívne.
