Riadenie korupčných rizík

Na základe úlohy B.2. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 585 z 12. decembra 2018 bola stanovená úloha pre všetky ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zaviesť riadenie korupčných rizík a identifikovať rizikové oblasti z hľadiska korupcie. 

Riadenie korupčných rizík tvorí podstatnú súčasť rezortných protikorupčných programov a predstavuje objektívny nástroj, ktorý je založený na dôkazoch a je neoddeliteľnou súčasťou protikorupčného systému. Umožňuje organizácii dosiahnuť kontrolu nad zistenými korupčnými rizikami a zvýšiť účinnosť prevencie korupcie. Slúži na identifikovanie oblastí, pozícií, činností a procesov organizácie, ktoré sú vystavené korupčnému riziku.

Model riadenia korupčných rizík vychádza z rovnice prof. Roberta Klitgaarda, ktorá vysvetľuje, že priestor pre korupciu (C) vzniká tam, kde existuje monopol moci (M), rozhodovacia právomoc (D) a na druhej strane minimálna vyvoditeľnosť zodpovednosti (A).

C = M + D – A

(Korupcia = Monopol moci + Rozhodovacia právomoc - Vyvoditeľnosť zodpovednosti)

Boj proti korupcii tak predstavuje zregulovanie monopolu moci v prospech transparentnosti, obmedzenie rozhodovacej právomoci vďaka zavedeniu jednoznačných zákonov a jasných pravidiel a zvýšenie vyvoditeľnosti zodpovednosti na základe objektívneho merania a kontroly výkonu štátnej správy. Rovnicu korupcie je možné doplniť o ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na výskyt korupcie, napríklad účinné kontrolné mechanizmy (K) alebo efektívny systém ochrany oznamovateľov (O):

C = M + D – A – K – O

Na účel riadenia korupčných rizík bola zriadená na jednotlivých rezortoch pozícia protikorupčného koordinátora. Ten v spolupráci s ostatnými zamestnancami koordinuje protikorupčné aktivity rezortu vrátane modelu riadenia korupčných rizík, ktorý tvorí podklad pre vypracovanie protikorupčných programov. Na základe zistených výsledkov z dotazníkového prieskumu protikorupčný koordinátor konzultuje so zamestnancami návrhy opatrení na zmiernenie prípadných zistených rizík v oblasti ich pôsobnosti.

Výsledky zisťovania, identifikácie, analýzy, posúdenia a vyhodnotenia korupčných rizík slúžia ako dôkazný základ na vytvorenie efektívnych a reálnych protikorupčných programov jednotlivých rezortných orgánov a vypracovanie účinných protikorupčných opatrení. V záujme konzistentnosti je vhodné riadenie korupčných rizík opierať o metodické usmernenie, ktoré bude v prípade nových zistení a poznatkov priebežne aktualizované.

Model riadenia korupčných rizík je založený na IT platforme vytvorenej odborom prevencie korupcie na Úrade vlády SR, ktorá poskytuje respondentom anonymitu a možnosť ľahko odpovedať na položené otázky v dotazníku. Koordinátorom šetrí čas pri spracovaní získaných údajov a umožňuje pohotovo a rýchlo reagovať na korupčné riziká.

Posledný realizovaný prieskum bol spustený v období od 3. mája 2023 do 10. júna 2023 v rámci ktorého boli za všetky organizácie zapojené do prieskumu identifikované nasledovné riziká s najvyššou pravdepodobnosťou výskytu:

1. Chýbajúce osobitné protikorupčné ustanovenie v zmluvách uzatváraných organizáciou (48%)
2. Neznalosť systému riadenia protikorupčných činností (38%)
3. Netransparentnosť postupov organizácie v oblasti prevencie korupcie (37%)
4. Nedostatočné vymáhanie osobnej zodpovednosti za škodu spôsobenú korupčným správaním alebo protispoločenskou činnosťou (34%)
5. Nevyvodenie zodpovednosti za chybné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup v dôsledku korupčného konania (33%)

Za účelom poskytnutia informácií o procese riadenia korupčných rizík, výsledkoch prieskumov, ako aj strategických materiálov bol vytvorený portál https://integritydata.sk/. Tento portál je priamo prepojený s modulom Riadenie korupčných rizík systému RIS, čo umožňuje zverejňovať grafy a štatistické údaje priamo z prieskumov na riadenie korupčných rizík pre potreby participujúcich subjektov.